Apollo 11: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
[[Súbor:Apollo-11-earth-observation.jpg|thumb|right|Pohľad na Zem z Apolla 11 po navedení na obežnú dráhu]]
 
Odpočítavanie prebiehalo podľa plánu. V čase T-3 minúty odpočítavanie prevzal automatický sekvencer. Kontroly stavu nosnej rakety a kozmickej lode prebiehali každú sekundu. V čase T-50 sekúnd štartovacia zostava úplne prešla na vlastné zdroje energie. V čase T-16,968 sekúnd navigačný počítač Saturnu dostal poslednú aktualizáciu o svojej polohe voči bodu, do ktorého má zamieriť, a ktorý leží vo výške 190 km a horizontálne je vzdialený 2 705 km severovýchodne od štartovacej rampy. Od tohto momentu už navigačný počítač pracoval úplne nezávisle. V čase T-8,90 sekúnd dostal prvý stupeň S-IC povel k zážihu motorov. V T-6,40 sekúnd sa zapálil prostredný motor č.5 a v 300 milisekundových intervaloch aj zostávajúce štyri. Raketa Saturn V s hmotnosťou 3 238,94 [[tona|ton]] začala vibrovať. '''Misia Apollo 11 odštartovala zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] [[16. júl]]a [[1969]] o 09:32:00,63 miestneho času (13:32:00,63 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]).''' V čase T+0,30 sekundy nastal prvý vertikálny pohyb Saturnu. V T+0,63 sekundy sa rozbehli palubné hodiny. Rýchlosťou 1,65 km/h sa nosná raketa začala dvíhať nad rampu. Riadenie letu prevzal Houston. ObežnejObežnú dráhydráhu Apollo dosiahlo po 11 minútach a 49 sekundách po štarte. Po jeden a pol oblete Zeme sa o 16:22:13 UTC znova na šesť minút zapálil tretí stupeň Saturnu (S-IVB) a uviedol Apollo na dráhu k Mesiacu. Po navedení na dráhu k Mesiacu mali astronauti možnosť oknami sledovať vzďaľujúcu sa Zem. O pol hodinu neskôr (od 16:49 UTC) astronauti prestavali loď – s veliteľským modulom sa odpojili, otočili ho a pripojili k lunárnemu modulu. Potom, o 17:49 UTC, odhodili nepotrebný tretí stupeň S-IVB. Stupeň S-IVB bol ďalším zážihom navedený na [[heliocentrická dráha|obežnú dráhu okolo Slnka]].
 
Let k Mesiacu trval tri dni. Posádke začal rutinný kolobeh prác, ktorého úlohou bolo, udržať loď v perfektnom stave. O lete rozprávala posádka divákom v niekoľkých televíznych reportážach. V druhý deň letu bola vykonaná plánovaná korekcia dráhy, čím sa po prvýkrát otestoval hlavný motor SPS v servisnom module. Korekcia dráhy v skutočnosti nebola potrebná, išlo o overenie funkcie motora. Apollo 11 letelo k Mesiacu po dráhe voľného návratu (Free Return Trajectory), čo znamenalo, že v prípade zlyhania motora loď veľkým oblúkom preletí okolo Mesiaca a späť k Zemi sa vráti na ideálnom kurze pre vstup do atmosféry. V tretí deň letu posádka kontrolovala interiér a systémy lunárneho modulu. Astronauti sa začali pripravovať na manéver LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) a 75 hodín, 41 minút a 23 sekúnd po štarte sa Apollo 11 dostáva nad odvrátenú stranu Mesiaca. Spojenie s Houstonom sa prerušilo. Na sekundu presne v očakávanom čase bol sledovacou stanicou v [[Madrid]]e zachytený signál Apolla. Navedenie na obežnú dráhu Mesiaca prebehlo úspešne. Brzdiaci zážih motora SPS, ktorý trval 5 minút a 57,53 sekúnd spomalil kozmickú loď o potrebných 3 201,3 km/h. O dve hodiny neskôr nasledoval ešte jeden zážih motora SPS, LOI-2, ktorý obežnú dráhu upravil na výšku v rozmedzí 122,4 km – 100,9 km nad mesačným povrchom. Medzi zážihmi sa uskutočnil ešte jeden televízny prenos a po zážihu LOI-2 Armstrong s Aldrinom kontrolovali lunárny modul a čiastočne ho oživili. Potom sa posádka uložila k spánku.
Anonymný používateľ