Verzia z 19:22, 1. marec 2018 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací →‎Úvodná sekcia: pr ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:28, 1. marec 2018 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací →‎Literárny vývoj: wl Ďalšia úprava →
Riadok 47: D'Annunziov prvý román „Il piacere“, 1889, (do angl. preložený ako The Child of Pleasure) nasledovali v roku 1891 ''Giovanni Episcopo'' a v roku 1892 ''L'innocente'' (The Intruder). Tieto tri romány zanechali hlboký dojem. ''L'innocente'', preložený do francúzštiny Georgesom Herellom, dostal dobré recenzie a uznanie zahraničnej kritiky. Po jeho diele ''Il trionfo della morte'' (1894) nasledovali ''Le vergini delle rocce'', [[1896]], a „Il fuoco“ (1900). „Il fuoco“ obsahuje opisy [[Benátky (mesto)\|Benátok]] a ich najhorlivejšiu glorifikáciu aká existuje v akomkoľvek jazyku. Jeho najrešpektovanejšie básnické diela tohto obdobia predstavujú ''Il Poema Paradisiaco''(1893), „Odi navali“, 1893 a „Laudi“(1900). Neskoršia fáza tvorby sa niesla v znamení [[Dráma\|drámy]]. Jednoaktovka ''Il sogno di un mattino di primavera'', [[1897]], je lyrická fantázia. Pre [[Sarah ~~Bernhardová~~Bernhardtová\|Sarah ~~Bernhard~~Bernhardt]] napísal ''Cittá morta'', [[1898]]. V roku [[1898]] napísal aj ''Sogno di un pomeriggio d'autumno a La Gioconda''. V roku [[1890]] sa prezentuje súčasnou politickou tragédiou „La Gloria“, ktorá sa stretla s neúspechom, možno kvôli prílišnej odvahe v osobných a politických narážkach. Potom nasledovala „Francesca da Rimini“([[1901]]), výborná rekonštrukcia stredovekej atmosféry a emócií, skvelá štýlom a vyhlásená talianskou kritikou (Edoardo Boutet) za prvú skutočnú tragédiu talianskeho [[divadlo\|divadla]]. == Politická kariéra ==

Gabriele D’Annunzio: Rozdiel medzi revíziami