Tatranský národný park: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Midnight Runner (diskusia | príspevky)
Tatransky (diskusia | príspevky)
d Preklep
Riadok 204:
* [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií.
* [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A,B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť.
* [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že Vv biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %.
* [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1966, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]].
* [[2004]] – dňa 19.novembra 2004 sa prudké nárazy vetra o rýchlosti až 230 km/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].[http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy Vetrová kalamita] Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).[http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/ Vetrová kalamita]. V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref><ref name=" TANAP" />