Namíbia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Prírodné pomery: sloni zmenené na slony |
|||
Riadok 67:
Najdlhšou riekou je [[Okavango]], ktorá preteká v tzv. Capriviho výbežku na severe, a tiež rieka [[Zambezi]]. Pri pobreží sa rozkladá púšť [[Namib]], vo vnútrozemí zasa púšť [[Kalahari]]. [[Savana|Savany]] a pasienky tvoria asi 45 % rozlohy štátu.Povrch Namíbie je budovaný, prevažne žulami alebo rulami na východe je pokrytý kalaharskými pieskami, ktoré majú červenkastú farbu. Z nerastného bohatstva Namíbia disponuje diamantmi, meďou, uránom (Namíbia je na piatom mieste na svete v ťažbe uránu), zlatom olovom( druhý najväčší dodávateľ olova na svete), cínom, zinkom a zemným plynom. Ťažba prispieva 25 % na tvorbu národného produktu. Prvé diamanty boli objavené v roku 1908.95% z vyťažených diamantov sú klenotnícke. Ťažobný priemysel nie je veľmi vyvinutý. Najdôležitejším obchodným partnerom Namíbie sa stala susedná Južná Afrika. Dôležitou národohospodárskou položkou je rybolov. Chladná povrchová voda je tam bohatá na kyslík, planktón aj ryby, výlovy patria k najväčším na svete. Ročne sa vyloví za 10 mil. libier morských rýb a rakov, ale asi len ½ mil. rybích produktov sa vyváža, lebo značná časť výlovku sa konzervuje v Juhoafrickej republike. Pri rozumnom spôsobe využitia by sa rybolov mohol stať významným zdrojom príjmov, pretože by bol sám o sebe schopný uživiť nepočetné obyvateľstvo Namíbie. Limitujúcim faktorom výroby a osídlenia je nedostatok sladkej vody a nedostatok palív, ktoré by mohli byt používaná pre odslanení morské vody.
Takmer neobývaná púšť Namib s piesočnými dunami sa tiahne pozdĺž celého Atlantického pobrežia. Na zrážky vplýva morský prúd. Zrážky nedoletia na pevninu všetko padá do mora vzduch prichádza vysušený na púšť Namib. Horúci vietor vane z juhoafrického plató a zostupuje do pobrežnej nížiny pričom sa adiabaticky otepľuje a vysušuje, takže má charakter fénu a zdvíha veľké mračná suchého a nepríjemného prachu. Spadne tam asi 50 mm zrážok za rok a to ešte v podobe hmly, ktorá sa v noci valí od mora. Nad pustou sa zdvíha centrálna plošina strmými svahmi s masívmi Taris, Anas, Erongo a aj najvyššia hora Namíbie. Namíbia patrí k najsuchším krajinám na svete. Cez celé jej územie sa tiahne od severu k juhu tri úplne odlišné prírodné celky. Najzápadnejšie sa pozdĺž Atlantiku rozkladá pobrežná nížina široká 50-140 km. Je to piesočná a kamenitá púšť Namib. Náhorná centrálna plošina , ktorá je druhým prírodným celkom sa zdvíha nad pustou Namib strmými svahmi .Najvyššia je na západe kde sa nachádza aj najvyššia namíbijská hora Brandber (2 606 m).Na Severe centrálnej plošiny je bezodtoková panva Etoša („Veľké biele miesto“), ktoré sa v dobe dažďov naplňuje vodou. Pre zver okolitých saván sa stáva jediným veľkým napájadlom, kam prichádzajú
Sociálne rozdiely medzi bohatými, ku ktorým patrí aj nová čierna elita, a chudobnými, medzi ktorými sú aj belosi, sú priepastné. Okolo 95 % Namíbijcov živorí v otrasných podmienkach tretieho sveta, zatiaľ čo 5 % žije západným štýlom- v hlavnom meste Windhoek (165 000 obyvateľov) je 15 000 súkromných bazénov.
| |||