Ukrajinská sovietska socialistická republika: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
| znak veľkosť =
| rámček znak =
| hymna = Державний гімн Української Радянської Соціалістичної Республіки<br />Deržavnyj himn Ukrajinskoji Radianskoji Socialistyčnoji Respubliky<br />(Štátna hymna Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky)[[Súbor:Anthem Ukrainian SSR.ogg|center]]
| hymna =
| článok o hymne =
| motto = Пролетарі всіх країн, єднайтеся!<br />Proletari vsich krajin, jednajtesia!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!)
| motto =
| článok o motte =
| mapa = Soviet Union - Ukraine.svg
| hlavné mesto = [[Charkov]] <small>(1919–1934)</small><ref>{{cite web |title=History |url=http://kharkivoda.gov.ua/uk/article/view/id/4/ |publisher=[[Charkovská oblasť]] Government Administration |accessdate=16 April 2011 |language=Ukrainian}}</ref><br/>[[Kyjev]] <small>(1934–1991)</small><ref>{{cite book |title=Soviet Encyclopedia of the History of Ukraine |year=1969-1972 |publisher=Academy of Sciences of the Ukrainian SSR |language=Ukrainian}}</ref>
| rozloha = 603 700
| rozloha poznámka = (v roku 1989)
| najvyšší bod =
| najvyšší bod poznámka =
| najdlhšia rieka poznámka=
| počet obyvateľov = 51 706 746
| počet obyvateľov poznámka = (podľa sčítania z roku 1989)
| jazyky = [[ukrajinčina]] a [[ruština]]
| národnostné zloženie = [[Ukrajinci]], [[Rusi]], [[Rusíni]], [[Rumuni]]
}}
 
'''Ukrajinská sovietska socialistická republika''' (skrátene: '''Ukrajinská SSR'''; {{V jazyku|ukr|Українська Радянська Соціалістична Республіка|''Ukrajinska Radianska Socialistyčna Respublika''}}; {{V jazyku|rus|Украинская Советская Социалистическая Республика|''Ukrainskaja Sovetskaja Socialističeskaja Respublika''}}) bola jednou z pätnástich zväzových republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], obývaná hlavne [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Vznikla [[2510. decembermarec|2510. decembramarca]] [[19171919]], pričom do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] vstúpila [[30. december|30. decembra]] [[1922]], a názov „Ukrajinská sovietska socialistická republika“ niesla od roku [[1936]]. V dôsledku [[Rusko-poľská vojna|rusko-poľskej vojny]] prišla [[Ukrajina]] o západnú časť svojho územia, ktoré pripadlo [[Poľsko|Poľsku]]. Po [[anexia|anexii]] Sovietskeho zväzu do východných častí Poľska v roku [[1939]] získala Ukrajinská SSR svoje západné územie späť. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola 2dva roky väčšina Ukrajiny okupovaná Nacistickým[[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], ktoré tu zriadilo tzv. [[Ríšsky komisariát Ukrajina]]. Nemecké jednotky boli z krajiny vytlačené v priebehu roku 1944. Po druhej svetovej vojne získala Ukrajinská SSR územie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a v roku [[1954]] získala [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol predtým [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|ruský]], a ktorý bol administratívne pričlenený k Ukrajine. Nezávislosť od ZSSR Ukrajinská SSR vyhlásila [[24. august]]a [[1991]] a [[1. december|1. decembra]] toho istého roku oficiálne vznikla nezávislá [[Ukrajina]].
 
Rovnako ako ostatné zväzové republiky mala vlastnú ústavu aj symboliku a ako jedna z mála republík ZSSR bola tiež zastúpená samostatne aj v [[Organizácia Spojených národov|OSN]] (vlastné zastúpenie mala ešte [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]]).
<gallery>
 
Súbor:Europe location UkrSSR 1922.png|Poloha Ukrajinskej SSR v rámci Európy, 1922
== Dejiny ==
Súbor:Ukrainian SSR 1940.jpg|Mapa Ukrajinskej SSR z roku 1940
=== Vznik ===
Súbor:Kharkov 1981 Vedmedik.jpg|Centrum [[Charkov]]a počas 80. rokov
[[Súbor:Bolsheviks Kharkov Ukraine anrc 04262a.jpg|náhľad|vľavo|Boľševickí komisári na Ukrajine, cca 1919]]
</gallery>
 
V dňoch [[24. december|24.]] a [[25. december|25. decembra]] [[1917]] sa konal v [[Charkov]]e prvý Všeukrajinský zjazd sovietov, ktorý vyhlásil Ukrajinu sovietskou republikou. Zjazd rozhodol o budúcom vytvorení [[federácia|federácie]] s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou republikou]] (RSR). Potom bolo na ukrajinskom území vyhlásených niekoľko sovietskych aj nesocialistických štátnych útvarov: [[Ukrajinská ľudová republika sovietov]], [[Donecko-krivorožská sovietska republika]], [[Odeská sovietska republika]], [[Ukrajinská ľudová republika]] a [[Západoukrajinská ľudová republika]]. V [[marec|marci]] [[1918]] sa všetky sovietske republiky zlúčili do Ukrajinskej sovietskej republiky s hlavným mestom v Charkove. Tá vstúpila do Ruskej federatívnej sovietskej republiky (RFSR), ktorá sa vyhlásila federáciou sovietskych národných republík. Ukrajinskú sovietsku republiku v [[apríl]]i 1918 obsadili nemecké vojská, čím zanikla. Po porážke nemeckých vojsk sovietskymi bola [[10. marec|10. marca]] [[1919]] vyhlásená nezávislá Ukrajinská socialistická sovietska republika (USSR). Nový štát musel čeliť [[Poľsko-boľševická vojna|poľskej invázii]], a preto podpísal v decembri 1920 s Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou zmluvu o utvorení vojenskej a hospodárskej únie, podľa ktorej oba štáty vytvorili päť spoločných ľudových komisariátov (ministerstiev). Počas chaotických vojnových časov v rámci USSR krátko existovali autonómna Besarábska SSR (máj až september 1919) a Haličská SSR (júl až september 1920). Boje sa skončili v marci 1921 podpísaním [[Rižská mierová zmluva|Rižskej mierovej zmluvy]], ktorá stanovila definitívnu hranicu medzi Poľskom a sovietskymi republikami.
 
=== Medzivojnové obdobie ===
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|vľavo|Obete [[hladomor na Ukrajine|hladomoru]] v [[Charkov]]e, 1933]]
 
Dňa [[30. december|30. decembra]] [[1922]] podpísala Ukrajinská SSR Zmluvu o vytvorení ZSSR, čím sa stala spolu s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou SFSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruskou SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskou SFSR]] zakladajúcim členom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po zvyšok dvadsiatych rokov nasledovalo obdobie [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]]. Rozvinulo sa ukrajinské školstvo, vznikli ukrajinské univerzity a bolo podporované ukrajinskojazyčné oficiálne umenie. Sovietske vedenie sa držalo hesla „národný obsah sovietskou formou“. Politika sovietskej komunistickej strany sa však razantne zmenila na konci dvadsiatych rokov, kedy bola Komunistická strana Ukrajiny obvinená z „nacionalistickej úchylky“. Nasledujúcim čistkám padlo za obeť nielen mnoho ukrajinských politikov, ale aj spisovateľov, intelektuálov a ďalších popredných osobností verejného života. Katastrofická stalinská politika násilnej [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácie]] spolu s veľkými suchami a prednostným zásobovaním priemyselných centier vyvolala na Ukrajine v rokoch [[1932]] až [[1933]] masový [[hladomor na Ukrajine|hladomor]], ktorému padlo za obeť podľa odhadov 2,6 až 3,5 miliónov ľudí. Počas stalinského teroru v 30. rokoch sa na Ukrajine uskutočnila [[industrializácia]] spojená so vznikom najvýznamnejších priemyselných centier krajiny. Po podpísaní [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Paktu Ribbentrop-Molotov]] došlo k rozsiahlym územným zmenám. Sovietsky zväz v septembri 1939 anektoval späť východnú časť Poľska, kde žila [[Ukrajinci|ukrajinská]] a [[Bielorusi|bieloruská]] väčšina. Toto územie získalo Poľsko počas svojej vojny so ZSSR v rokoch 1919 až 1921, známej ako [[poľsko-boľševická vojna]]. K Ukrajinskej SSR bola pripojená západná časť Ukrajiny. V auguste 1940 bolo [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] nútené pod hrozbou ultimáta vydať Sovietskemu zväzu [[Severná Bukovina|Severnú Bukovinu]] a [[Besarábia|Besarábiu]], ktoré boli až na severnú časť Besarábie pripojené k sovietskej Ukrajine. Z Ukrajinskej SSR sa naopak vyčlenila väčšina územia [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|Moldavskej ASSR]] (dnešné [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersko]]), ktoré bolo pripojené k novovytvorenej [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavskej SSR]].
 
=== Druhá svetová vojna ===
Po [[operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom]] dňa [[22. jún]]a [[1941]] územie Ukrajinskej SSR postupne obsadili nemecké vojská. Na východe krajiny sa utvorilo silné [[odboj|partizánske hnutie]], v západnej časti mali silnú pozíciu ukrajinské nacionalistické kruhy, ktoré videli v spolupráci s okupantmi základ pre vznik samostatného štátu. To však [[Adolf Hitler]] nezamýšľal a ukrajinské územie bolo správne rozdelené na západnú (Distrikt Halič v rámci [[Generálny gouvernement|Generálneho gouvernementu]]) a východnú časť ([[Ríšsky komisariát Ukrajina]]). Na Ukrajine bol zavedený tvrdý okupačný režim. Systematicky bolo vyvražďované židovské obyvateľstvo a boľševickí funkcionári. Druhá svetová vojna spôsobila krajine nesmierne škody. [[Červená armáda]] získala nad územím Ukrajinskej SSR znovu kontrolu v rokoch [[1943]] a [[1944]].
 
=== Povojnové obdobie ===
[[Súbor:Peremohy Square in Kiev, 1985.JPEG|náhľad|vpravo|Námestie víťazstva v [[Kyjev]]e, 1985]]
 
Po vojne bola k Ukrajinskej SSR pripojená ako [[Zakarpatská oblasť]] do toho času oficiálne [[Česko-Slovensko|česko-slovenská]] [[Podkarpatská Rus]]. Ukrajinská SSR sa stala zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a tiež tu získala samostatné zastúpenie, ktoré z ostatných zväzových republík mala iba [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]]. V rokoch 1946 – 1947 postihol Ukrajinu ďalší hladomor, ktorý ale nedosiahol takého rozsahu ako hladomor v 30. rokoch. V rokoch 1948 – 1950 sa v západnej časti krajiny uskutočnila kolektivizácia. Až do päťdesiatych rokov na západe krajiny pôsobili partizánske oddiely [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] bojujúce proti sovietskej vláde. Dňa 19. februára 1954 pri príležitostí tristého výročia [[Perejaslavská rada|Perejaslavské rady]], príklonu Ukrajiny k Ruskej ríši, bol z iniciatívy [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikity Chruščova]] pripojený [[Krym (polostrov)|Krym]] k Ukrajinskej SSR. Dôvodom boli ''blízke ekonomické vzťahy Krymskej oblasti s Ukrajinskou SSR''. V päťdesiatych rokoch sa pokračovalo v predvojnovej politike [[rusifikácia|rusifikácie]], ktorá sa zmiernila počas obdobia „oteplenia“ v šesťdesiatych rokoch. Trend sa potom prudko zmenil v roku [[1972]], kedy bola uzavretá väčšina ukrajinských škôl a zároveň bolo zatknutých niekoľko desiatok popredných predstaviteľov ukrajinskej inteligencie. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pokračovala silná [[industrializácia]] a [[urbanizácia]], predovšetkým vo východnej časti krajiny, bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Dňa [[26. apríl]]a [[1986]] došlo k [[Černobyľská havária|havárii v Černobyľskej jadrovej elektrárni V. I. Lenina]]. Táto katastrofa spôsobila silné zamorenie oblasti na ukrajinsko-bieloruskom pohraničí. Oblasť v okruhu 30 kilometrov bola presídlená.
 
=== Disidentské hnutie ===
Prvou disidentskou skupinou, ktorá sa výraznejšie prejavila bol [[Ukrajinský robotnícky spolok]], ktorý požadoval vystúpenie Ukrajiny zo ZSSR. V roku 1961 sa začal v [[Ľvov]]e proces s členmi organizácie. Súd vyniesol tvrdé tresty, hoci podľa Ústavy ZSSR mala každá zväzová republika právo zo ZSSR vystúpiť. V roku 1976 vytvorila skupina intelektuálov [[Ukrajinský helsinský výbor]], ktorý požadoval dodržiavanie ľudských práv, ku ktorým sa Sovietsky zväz zaviazal podpísaním [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]]. Skupina bola [[KGB]] zlikvidovaná pred [[Letné olympijské hry 1980|Letnými olympijskými hrami v Moskve]] v roku [[1980]]. Rozsiahlejšie neformálne politické a kultúrne organizácie začali vznikať v období [[perestrojka|perestrojky]] na konci osemdesiatych rokov, kedy bolo tiež rehabilitované značné množstvo obetí stalinských čistiek.
 
=== Zánik ===
[[Súbor:Підняття українського прапора над Києвом, подія.JPG|náhľad|vpravo|Dav prihliada vztýčeniu ukrajinskej modro-žltej vlajky v Kyjeve v blízkosti mestskej rady, 1990]]
 
V [[marec|marci]] [[1989]] sa uskutočnili prvé slobodné voľby do Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR, ktorého predsedom bol potom zvolený [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]]. Dňa [[16. júl]]a [[1990]] vydal Najvyšší soviet Deklaráciu o suverenite Ukrajinskej SSR. V reakcii na [[augustový puč|moskovský puč]] vyhlásil Najvyšší soviet dňa [[24. august]]a [[1991]] samostatný štát. Dňa [[1. december|1. decembra]] toho istého roku sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa 90,3% voličov vyslovilo za samostatnosť (v [[Všezväzové referendum o zachovaní Sovietskeho zväzu|Referende o zachovaní ZSSR]], ktoré sa uskutočnilo 17. marca 1991, sa 70,2% Ukrajincov vyslovilo pre zachovanie zväzu). Súčasne sa konali prezidentské voľby, v ktorých bol zvolený prvým prezidentom Ukrajiny Leonid Kravčuk, ktorý [[8. december|8. decembra]] 1991 podpísal spolu so zástupcami Bieloruskej republiky a Ruskej SFSR [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou fakticky zanikol Zväz sovietskych socialistických republík.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Pozri aj ==
{{Dejepisný výhonok}}
* [[Kolektivizácia poľnohospodárstva]]
* [[Hladomor na Ukrajine]]
 
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Ukrajinská sovětská socialistická republika|15867854}}
 
{{Republiky ZSSR}}
22 551

úprav