Synoda s mŕtvolou: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Dohra: vrcholne neneutrálny uhol pohľadu; jeho rozhodnutie sa určite nerešpektuje
wl
Riadok 1:
[[Obrázok:Jean Paul Laurens Le Pape Formose et Etienne VII 1870.jpg|náhľad|350px|[[Jean-Paul Laurens]]: ''Pápež Formozus a Štefan VII.,'' [[1870]].]]
'''Synoda mŕtvych''' ([[latinčina|lat.]] ''Synodus Horrenda'') sa nazýva posmrtný [[cirkev]]ný [[súd]]ny proces s [[pápež]]om [[Formozus|Formozom]] ([[891]] – [[896]]), ktorý sa konal v [[január]]i [[897]].
 
== Priebeh synody ==
Formozov nástupca, pápež [[Štefan VI.]]<ref>[[Svätá Stolica]] nepovažuje [[Štefan II. (zvolený pápež)|Štefana II.]] za pápeža, ale historici ho uvádzajú v [[Zoznam pápežov|zoznamoch pápežov]]. Štefan II. (a každý ďalší pápež menom Štefan) má preto nejednoznačné číslovanie a môže sa označovať aj ako Štefan II. (III.) alebo Štefan III. (II.), resp. ako Štefan VI. (VII.) alebo Štefan VII. (VI.).
</ref> ([[896]] – [[897]]) dal vykopať 9 mesiacov starú mŕtvolu svojho predchodcu, ktorú obliekli do slávnostného pápežského odevu, posadili na trón a takto súdili za priestupky proti cirkevnému právu.
 
Riadok 11:
 
== Historické pozadie ==
 
Synoda mŕtvych sa odohrala na vrchole obdobia rokov [[880]] – [[1046]], ktoré [[Caesar Baronius]] († [[1607]]) označil ako ''saeculum obscurum'' – [[temné storočie]]. Obraz pápežstva vtedy nezodpovedal svojmu očakávanému významu, klesol na obyčajné biskupstvo a stal sa predmetom politických záujmových bojov rímskej šľachty.
 
Formozus sa stal [[biskup]]om [[Taliansko|talianskeho]] mesta [[Porto]] v roku [[864]] a v roku [[891]] prijal voľbu za pápeža. Na synode bol obvinený z toho, že prijal biskupský úrad (pápež je súčasne [[rím]]skym biskupom), aj keď už bol biskupom inej [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]].
 
Skutočná motivácia procesu bola politická. Pápeža Formoza totiž prinútili [[korunovácia|korunovať]] [[vojvoda|vojvodu]] [[Lambert zo Spoleta|Lamberta zo Spoleta]] za spoluvládcu [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Ale Formozova lojalita nepatrila vládnucim [[Spoletovci|Spoletovcom]], ale [[Východofranská ríša|východofranským]] nemanželským potomkom [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]. Formozus pozval [[FrankFrankovia|Frankov]]ov na inváziu do Talianska, ktorá sa uskutočnila v roku [[896]]. Korunoval potom [[Arnulf Korutánsky|Arnulfa Korutánskeho]] za [[cisár]]a Svätej ríše rímskej. Franská armáda sa čoskoro stiahla a pápeža Formoza nahradil [[Bonifác VI.]], ktorý zomrel po dvoch týžňoch pontifikátu. Keď sa Štefan, prívrženec Spoletovcov dostal na pápežský stolec, Lambert ho naviedol na proces s mŕtvolou, aby podkopal Arnulfov nárok na cisársky [[trón]].
 
Iróniou osudu, synoda s mŕtvolou vyvinila aj samotného Štefana VI. z takého istého priestupku, z akého bol obvinený Formozus. Aj Štefan sa stal rímskym biskupom, hoci bol v tom čase už v biskupskom úrade mesta [[Anagni]]. Do tohto biskupského úradu ho požehnal sám Formozus, takže zrušenie jeho rozhodnutí anulovalo Štefanovu konsekráciu do úradu v Agnani. Štefan tak legalizoval ''ex post'' svoju kandidatúru na pápeža.
 
== Dohra ==
 
Temné divadlo obrátilo verejnú mienku v Ríme proti Štefanovi. Šírili sa chýry, že Formozovo telo bolo vyvrhnuté na breh Tiberu a začalo konať [[zázrak]]y. Verejné povstanie viedlo k zosadeniu a uväzneniu Štefana VII. V júli alebo v auguste [[897]] bol vo väzení uškrtený.
 
Pápež [[Teodor II. (pápež)|Teodor II.]], ktorý bol v úrade počas 20 dní v novembri 897 anuloval verdikt Synody s mŕtvolou. Formozovo telo vrátili do [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]], kde ho obliekli do pápežského rúcha a vrátili do krypty. Neskôr pápež [[Ján IX.]] ([[898]] – [[900]]) vyhlásil všetky posmrtné procesy za nezákonné.
 
Ďalší prívrženec Spoletovcov, pápež [[Sergius III.]] ([[904]] – [[911]]) zase zrušil rozhodnutia Teodora II. a Jána IX., potvrdil rozsudok nad Formozom a nechal na náhrobok Štefana VII. vytesať oslavný [[epitaf (literatúra)|epitaf]]. <!--Sergius bol skorumpovaný vrah (čo však môže byť napadnuté, keďže väčšina zachovaných informácií o ňom pochádza od jeho protivníkov), no jeho rozhodnutia nikdy neboli oficálne zrušené, namiesto toho sa jednoducho nerešpektujú.-->
 
== Odraz v umení ==
 
Celá príhoda sa stala námetom mnohých [[beletria|beletristických]] spracovaní. Jedným z nich je aj poviedka [[Egon Bondy|Egona Bondyho]] ''Mníšek''.