Necpaly (okres Martin): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky, replaced: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)| → Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku| AWB |
Pamiatky |
||
Riadok 42:
Obcou preteká [[Necpalský potok (prítok Belianskeho potoka)|Necpalský potok]], ktorý sa v lokalite ''Chmeľnice'' vlieva do [[Beliansky potok (prítok Turca)|Belianskeho potoka]] a následne do [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]]. V [[Necpalská dolina|Necpalskej doline]] sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, časť z nich zásobuje okrem Necpál aj Martin.
<small>{{Súradnice|49.002583|18.931722|type:Landmark|format=dms|name=Dolina (Necpaly)}}</small><br />
''Dolina'' je neobývaná osada v západnej časti katastrálneho územia Necpál.<ref name=mapy>Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“</ref>
<small>{{Súradnice|49.009465|18.920845|type:Landmark|format=dms|name=Kostolište}}</small><br />
''Kostolište'' je neobývaná osada v najzápadnejšej časti necpalského chotára, neďaleko katastrálnej hranice s [[Košťany nad Turcom|Košťanmi nad Turcom]], juhovýchodne od [[Žabokreky|Žabokriek]].<ref name=mapy /> Archeologické nálezy dokazujú slovanské osídlenie z konca 9. storočia, ako i podľa všetkého prvý kresťanský kostol v Turci, pochádzajúci ešte z Veľkomoravského obdobia.{{Bez citácie}}
Riadok 68:
Prvá nepriama písomná zmienka o Necpaloch je z roku 1269, keď sa spomína Pavol z Necpál (''Paulus de Nazpal''), ktorý bol jedným zo splnomocnencov zvolenského župana Michala pre vyriešenie majetkových sporov medzi obyvateľmi [[Sklabiňa|Sklabine]] a bratmi Dražkom a Vavrincom z [[Dražkovce|Dražkoviec]]. Priamo sa spomínajú v roku 1282 v listine, ktorou sa nanovo vyznačili staré hranice medzi Necpalmi a [[Belá-Dulice|Belou]].
V roku [[1287]] uhorský kráľ [[Ladislav IV.]] daroval Necpaly Jánovi a Blažejovi, Marchankovým synom. Tento rod, ktorý sa začal označovať ako rod Necpalských, vlastnil Necpaly až do roku 1479, keď Blažejom Necpalským rod Necpalských vymiera po meči.
Koniec 15. a začiatok 16. storočia je poznačený spormi o majetky Necpalských, ktoré okrem Necpál zahŕňali napríklad aj [[Blatnický hrad]], ale aj majetky mimo Turca. Z týchto sporov nakoniec vyšiel víťazne rod [[Justh]] (Jušt). Tento rod vlastnil Necpaly až do konca 19. storočia.
V období [[reformácia|reformácie]]
Koncom 19. storočia sa
V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Papiereň a pivovar boli zrušené koncom 19. storočia. Mlynárstvo prežilo až do 20. storočia, zaniklo až znárodnením po nástupe komunizmu. V medzivojnovom období bola dedina elektrifikovaná. Elektrinu produkovala malá vodná elektráreň.
Riadok 83:
[[Súbor:Necpaly fresky 2.jpg|náhľad|Freska v podkroví katolíckeho kostola]]
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[Kostol svätého Ladislava (Necpaly)|kostol sv. Ladislava]], jednoloďová [[Gotika|ranogotická]] stavba s pravouhlym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe nad obcou, v ohradenom areáli. V roku [[1320]] došlo ku stavbe sakristie. Na prelome [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]] bol interiér doplnený o nástenné maľby. V období rokov [[1593]]-[[1681]] bol kostol využívaný evanjelikmi. Svätyňa je zaklenutá krížovou [[klenba|klenbou]], loď [[renesancia|renesančnou]] valenou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, nachádza sa tu [[krstiteľnica]] cibóriového typu z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s drevenou ochodzou je ukončená ihlancovou helmicou s malou cibuľou. Nachádza sa tu [[barok|barokový]] zvon z roku [[1717]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Karol Ďurian, Veronika Kapišinská, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Rímskokatolícky filiálny kostol sv. Ladislava
| strany = 408-413
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
<gallery>
súbor:Necpaly - kostol sv. Ladislava.jpg|Kostol sv. Ladislava
súbor:Kostol sv. Ladislava 2, Necpaly.JPG
súbor:Kostol sv. Ladislava 3, Necpaly.JPG
súbor:Necpaly fresky 3.jpg|Gotické fresky v podstreší kostola
súbor:Necpaly fresky 1.jpg|Gotické fresky
</gallery>
[[file:Necpaly3.jpg|náhľad|Renesančný oltár ''Speculum Iustificationis'' (Turzov oltár) v evanjelickom kostole]]
* [[Evanjelický kostol v Necpaloch|Evanjelický kostol]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1835]]-[[1843]]. Kostol stojí na mieste staršieho dreveného artikulárneho kostola. Veža bola pristavaná v roku [[1863]]. Interiér je riešený ako sysém [[empora|empor]] na pôdoryse elipsy. Nachádza sa v tu vzácny renesančný [[oltár]] z roku [[1611]] ''Speculum Iustificationis'', ktorý objednal [[palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] pre kaplnku [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. V roku [[1752]] bol prenesený do artikulárneho kostola v Necpaloch. V rokoch [[2003]]-[[2006]] prebehlo komplexné reštaurovanie oltára.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Karol Ďurian, Veronika Kapišinská, Eva Petrášková, Eva Ševčíková
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Evanjelický a. v. kostol
| strany = 413-417
| jazyk = po slovensky
}}</ref> Fasáda kostola je členená lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je lemovaná [[pilaster|pilastrami]], ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
<gallery>
súbor:Necpaly, evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol
súbor:Necpaly2.jpg|
súbor:Necpaly5.jpg|
súbor:Necpaly7.jpg|Portál
súbor:Necpaly6.jpg|Zvony kostola
súbor:Necpaly4.jpg|Interiér
</gallery>
* [[Renesancia|Renesančný]] juštovský kaštieľ číslo 82, dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou a dvoma nárožnými vežami z roku [[1673]]. Dlho bol v literatúre nesprávne uvádzaný ako najstarší kaštieľ v Necpaloch so stredovekým jadrom. Ide o jeden z najčistejších príkladov pozdnerenesančnej architektúry na Slovensku. Vchod je situovaný z východnej strany. Nad vchodom sa nachádza [[arkier]] s renesančnou štítkovou [[atika|atikou]]. Nad portálom je chronostikon s nápisom ''Erexit Ope Dei Charæ Poseritti A.I.D.N. AD 1673 ivlij 10''. Monogram A.I.D.N. označuje staviteľa A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal), Andreja Jušta. Prízemie je zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]], prvé podlažie s záklopovými trámovými stropmi. Kaštieľ prešiel úpravami v polovici 18. storočia. V [[19. storočie|19. storočí]] prešiel do rúk rodiny Franklinovcov, ktorým patril do zoštátnenia v roku [[1947]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ľubica Szerdová-Veľasová
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Kaštieľ
| strany = 420-425
| jazyk = po slovensky
}}</ref> Posledných približne sto rokov je neobývaný, približne do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku [[1989]] bol vrátený pôvodným majiteľom. V 90. rokoch 20. storočia bola opravená strecha.
* Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ číslo 94, pôvodne stredoveká dvojpodlažná stavba na nepravidelnom pôdoryse z [[15. storočie|15. storočia]]. Pôvodná stredoveká bloková stavba bola v nasledujúcich storočiach rozširovaná.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ľubica Szerdová-Veľasová
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Kaštieľ
| strany = 417-420
| jazyk = po slovensky
}}</ref> Kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce a obývala ho Franklinovská rodina. Fasády kaštieľa sú hladké, oná majú jednoduché rímsy. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti je vo vlastníctve [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].
* Juštovský kaštieľ číslo 170, dvojpodlažná baroková stavba s manzardovou strechou na pôdoryse písmena L z druhej polovice 18. storočia. Vznikol prestavbou neskororenesančného kaštieľa z druhej polovice 17. storočia. Nachádza sa na návsí, uprostred obce. Interiér je zaklenutý valenými klenbami s lunetovými výsečami a plackovou klenbou. V 50. rokoch 20. storočia bol necitlivo upravovaný pre potreby detského domova, došlo k úpravám dispozícií a zväčšeniu okenných otvorov. Od roku [[2004]] je stavba opustená a chátra. Fasáda kaštieľa smerom do námestia je päťosová, s centrálne umiestneným kovaným balkónom. Je členená pilastrami s dekoratívnymi hlavicami, okná majú šambrány a zvlnené rímsy suprafenestry.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ľubica Szerdová-Veľasová
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Kaštieľ
| strany = 425-426
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
* Kaštieľ číslo 41, dvopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena T z tretej tretiny 18. storočia. Nachádza sa v uzavretom areáli parku v severozápadnej časti obce. Aj tento kaštieľ je pôvodne sídlo rodu Juštovcov. Krajinársky park pri kaštieli pochádza z polovice 19. storočia, nachádza sa tu množstvo vzácnych drevín. V rokoch 2002-2004 sa uskutočnila necitlivá prestavba kaštieľa, ktorá narušila jeho pamiatkové hodnoty. Fasáde dominuje výrazne vysunutý dvojosový rizalit. Jeho prízemie je členené bosážou, poschodie pilastrami. Okná sú lemované šambránami s ušami, bočnými a vrcholovými klenákmi. Nad nimi sa nachádzajú zvlnené rímsy suprafenestry.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ľubica Szerdová-Veľasová
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Kaštieľ
| strany = 426-429
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
<gallery>
súbor:Kastiel_Necpaly_ren.jpg|Renesančný kaštieľ č. 82
súbor:Necpaly kastiel franklin.jpg|thumb|Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ
súbor:Necpaly - kaštieľ na námestí.jpg|náhľad|Justhovský kaštieľ č. 170 (bývalý detský domov)
súbor:Necpaly Justhovský kaštieľ - dolný.jpg|Justhovský kaštieľ č. 41
súbor:Necpaly - Justhovský kaštieľ s nefunkčnou fontánou.jpg|Justhovský kaštieľ pred obnovou
</gallery>
==== Pomníky ====
* Pamätník SNP na námestí od sochára Milana Štefunka z roku 1969.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 155 ⟶ 197:
* Pamätník Jurajovi Lahnerovi, umiestnený v parku pri dolnom justhovskom kaštieli.
<gallery>
súbor:Necpaly, pamätník SNP.JPG|Pamätník SNP na námestí
súbor:Lahner György emlékoszlopa.jpg|Pamätník Jurajovi Lahnerovi
</gallery>
=== Zaujímavosti ===
Řádek 168 ⟶ 207:
== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Samuel Ivanka]] (* [[
* [[Mária Hrúzová]] (* [[
* [[Juraj Lahner|Juraj
* [[Jozef Lós]] (*
=== Pôsobili tu ===
Řádek 186 ⟶ 225:
== Externé odkazy ==
* [http://www.necpaly.sk Oficiálna stránka obce]
* [http://www.justh.sk/necpaly/ Justh.sk]- stránka o zemianskom rode
* [http://efu_necpaly.gaya.sk/ Evanjelický
* [http://www.apsida.sk/c/2441/necpaly
*
== Referencie ==
|