Obezita: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 370 bajtov ,  pred 3 rokmi
linky
(tabuľky)
(linky)
 
== Klasifikácia obezity ==
Rozlišuje sa '''primárna obezita''', ktorej prvotnou príčinou je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie, spôsobená nadmerným príjmom potravy, a '''sekundárna obezita''', ktorá je zapríčinená iným ochorením.
[[File:Obesidade.jpg|thumb|Obezna žena v [[bikini|bikinach]].]]
 
Obezita môže byť '''androidného typu''', takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha, ktorý sa považuje za zdravotne rizikovejší. Druhý typ je '''gynoidný''', takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov.
{| class="wikitable"
 
== Mechanizmy vzniku obezity ==
Základnou príčinou obezity je energetický príjem, prevyšujúci výdaj. Následkom je nahromadenie tukového tkaniva, ktoré spočíva vo zväčšení objemu tukových buniek - adipocytov[[adipocyt]]. Za normálnych okolností plní tukové tkanivo okrem úlohy zásobárne energie, tepelnej izolácie a mechanickej ochrany organizmu aj ako miesto sekrécie hormónov[[hormón]] a [[Cytokín|cytokínov]] (adipokínov) a ako ochrana pred vzostupmi hladiny lipidov v krvi po najedení a ich ukladaním na nepatričných miestach. Pri obezite adipocyty, preplnené tukom nie sú schopné absorbovať nárazové dávky lipidov v krvi a produkujú látky, ktoré majú významný podiel na vzniku [[Ateroskleróza|aterosklerózy]] a [[diabetes mellitus]] 2. typu.
 
Je známych veľa hormónov, ktoré ovplyvňujú príjem potravy:  endokanabinoidy účinkom na endokanabinoidné receptory zvyšujú chuť do jedla, zvyšujú vstrebávanie živín a stimulujú lipogenézu.  Melanokortín cez rôzne melanokortínové receptory modifikuje chuť k jedlu. Pocit sýtosti ovplyvňujú hormóny zažívacieho traktu - glucagonlike peptid-1 (GLP-1), neuropeptid YY (PYY), amylín, cholecystokinín, tiež leptín produkovaný tukovým tkanivom. Naopak,  ghrelin, vylučovaný v žalúdku, je hlavný hormón hladu.
 
== Príčiny obezity ==
* Nevhodný spôsob stravovania, nevhodné množstvo a zloženie stravy - prebytok [[Glycid|glycidov]] a [[Tuk|tukov]], jednoduchý prístup k potrave.  
* Nedostatok pohybovej aktivity - nízka potreba fyzickej práce v zamestnaní aj pri zaisťovaní denných potrieb, sedavý spôsob života, lenivosť.
* Metabolické faktory - nízky pokojový výdaj energie, miera termogenézy (premeny energie na teplo), intenzita metabolických pochodov v organizme.
* Psychické faktory - lenivosť, kompenzácia nudy, stresu, depresii a pod. jedením, bulímia.
* Vplyv prostredia - preberanie stravovacích návykov a životného štýlu.
* Hormonálne odchýľky a endokrinné ochorenia - k obezite vedie [[Cushingov syndróm]], [[hypothyreóza]], Fröhlichov syndróm a stavy so zmenenou hormonálnou rovnováhou, napr. tehotenstvo.
* Vplyv liekov - priberanie na váhe je nežiadúcim účinkom hlavne hormonálnych prípravkov - [[glukokortikoidy]], [[inzulín]] a antidiabetiká na báze sulfonylurey, hormonálne kontraceptíva, ale aj psychofarmaká, najmä klasické neuroleptiká.
* Vrodené ochorenia, spôsobujúce obezitu, sú veľmi zriedkavé - napr.  syndrom Prader-Williho (prebytok ghrelinu), Bardet-Biedlův atď.
* Pravdepodobný, ale málo preskúmaný je aj vplyv látok s povahou hormónov, cytokínov a iných mediátorov, ktoré tvorí bakteriálna fóra v tráviacom trakte.
 
== Diagnostika obezity ==
[[File:Obesidade.jpg|thumb|ObeznaObezita, ženazrejmá vna [[bikini|bikinach]].prvý pohľad]]
Na stanovenie diagnózy závažnej obezity postačí samotný pohľad na pacienta, podrobnejšie vyšetrenie je potrebné k stanoveniu stupňa závažnosti, príčiny obezity a jej následkov.
 
Liečba obezity sa zahajuje dietou so zníženým obsahom energie, zvýšením pohybovej aktivity a intervenciou k zmene životného štýlu. Pri nedostatočnom účinku sa pridáva farmakoterapia. Chirurgické metódy liečby nastupuje až v prípade závažnej obezity so zdravotnými komplikáciami, ktorá dostatočne nereaguje na predchádzajúcu liečbu.
 
'''Dieta''' - je to najdôležitejšie liečebné opatrenie. Vždy je založená na navodení negatívnej energetickej bilancie. Hlavnou zásadou je celoživotná úprava stravovania, krátkodobé dietne opatrenia nemajú trvalý účinok. Hlavné dietne zásady sú:  pravidelnosť v jedle, rovnomerné rozdelenie energie a sacharidov počas celého dňa (aby nedochádzalo k hladovaniu a veľkým výkyvom glykémie), zníženie obsahu tukov s dostatkom vlákniny, vitamínov a minerálov. Energetický príjem by mal byť okolo 6000 kJ (asi 1500 kcal) denne, u niektorých pacientov musí klesnúť pod 4000 kJ. Pre jednorazovú schudnutie sú použiteľné diety, spravidla založené na karencii niektorých zložiek stravy (delená strava, Dukanova dieta, Atkinsonova dieta) alebo nízkoenergetické instantné diety (VLSD - very low calorie diet). Dietny režim by malo vždy doplňovať zvýšenie fyzickej aktivity.
 
'''Zvýšenie fyzickej aktivity''' má priaznivý vplyv nielen v znížení telesnej hmotnosti, ale aj v zlepšení celkového zdravotného stavu pacienta. Aj obézni, ale fyzicky aktívni ľudia ("fit-fat") môžu mať lepšiu zdravotnú prognózu, ako štíhli necvičiaci. Pohybová aktivita by mala trvať 45 minút, najmenej trikrát týždenne, v intenzite 50 - 75% anaeróbnej kapacity, alebo ekvivalent 75 minút rýchlej chôdze denne, v rámci prevencie minút. Fyzická aktivita nemusí byť súvislá a môže byť vykonávaná aj v rámci stanovenia určitých pravidiel v každodennom živote - nechodiť pravidelne autom, nepoužívať výťahy, časť trasy verejnou dopravou absolvovať peši. Fyzická aktivita je súčasne prevenciou aterosklerózy a srdcovocievnych ochorení. U časti chorých je výber fyzickej aktivity obmedzený inými ochoreniami, neraz komplikáciami obezity (napr. poškodenie kĺbov).
 
Chudnutie'''Lieky''' môžu uľahčiť liekychudnutie. Centrálne anorektika znižujú chuť do jedla, ich predstaviteľom je sibutramin, starší preparát je fentermin, ktorý máva významné nežiadúce účinky.  Medzi nové prípravky patria nasledujúce: Antagonista endokanabinoidných receptorov CB1 rimonabant je v klinickom použití, taranabant má problémy s nežiadúcimi účinkami. Lorcaserin, vysokoselektívny agonista receptora 5HT-2C je schválený v USA, ale nie v Európe. Liraglutid, GLP-1 analóg, je schválený pre liečbu diabetes mellitus; zníženie chuti do jedla sa uvádza medzi nežiadúcimi účinkami (hoci u diabetikov 2. typu býva často žiadúce) a v liečbe obezity sa používa bez oficiálneho schválenia (tzv. "off-label" indikácia). Ďalšia skupina liekov znižuje vstrebávanie živín z tráviaceho traktu, vyrába sa napr. orlistat. Tieto lieky často spôsobujú tráviace ťažkosti a pacienti ich prestávajú užívať.
 
Poslednou'''Chirurgická liečba''' je poslednou možnosťou v liečbe obezity. sú metódyMetódy bariatrickej chirurgie, spočívajúcespočívajú v zmenšení objemu žalúdka (bandážou, plikáciou, sleeve resekciou...). Niektoré sa dajú vykonať aj endoskopicky., Inouinou možnosťou sú skratové operácie, vyraďujúce z funkcie časti tráviaceho traktu. Sú stále bezpečnejšie, ale nie bez rizika, preto sú rezervované pre najťažších pacientov.
 
== Komplikácie obezity ==
'''Mechanické komplikácie''' obezity sú spôsobené vysokou hmotnosťou a masou telesného tuku. Patria sem poruchy pohybového aparátu (poškodenie váhonosných kĺbov, chrbtice) s rozvojom artrózy, bolesťami chrbta a poškodením medzistavcových platničiek, častejšie úrazy. Masa tuku spôsobuje obmedzenie dýchania (syndróm spánkového apnoe, Pickwickov syndróm), kožné choroby (intertrigo, mykózy), zhoršené hojenie rán.
 
'''Metabolické''' a z nich vyplývajúce '''kardiovaskulárne komplikácie''' obezity  sú zvýšená hladina lipidov v krvi s rozvojom aterosklerózy a z nej vyplývajúcich srdcovocievnych ochorení - artériová[[arteriálna hypertenziahypertenziа]], [[ischemická choroba srdca]], [[infarkt myokardu]], [[cievna mozgová príhoda]]... Inzulínová rezistencia vedie k rozvoji [[Metabolický syndróm|metabolického syndrómu]], cukrovky (diabetes mellitus 2. typy). Následkom obezity vznikajú endokrinné poruchy, predispozícia k niektorým typom nádorov a ďalšie ochorenia.
 
== Zdroje ==
924

úprav