Polysacharid: Rozdiel medzi revíziami

Najvýznamnejšie polysacharidy sú [[škrob]] a [[celulóza (organická látka)|celulóza]]. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. Pôsobením minerálnych kyselín alebo [[enzým]]ov sa štiepia na glukózu.

 

Heteropolysacharidy sú [[sacharidy]] obsahujúce dva alebo viac typov [[monosacharidy|monosacharidových]] jednotiek.

 

 

Nie je jednotná látka.Skladá sa z amylózy a amylopektínu. Stavebnou jednotkou oboch zložiek je alfa-D.glukopyranóza. Glykozidová väzba v amylóze vzniká reakciou poloacetálového hydroxilu jednej molekuly a hydroxilovej skupiny na štvrtom atóme uhlíka nasledujúcej molekuly D-glukózy. Čiastočnou hydrolýzou (hydrolýzami alebo enzýmami) sa štiepi makromolekula škrobu na dextríny-polysacharidy s nižšou relatívnou molekulovou hmotnosťou. Dextríny sa používajú ako technické lepidlá. Pokračujúcou hydrolýzou vzniká disacharid maltóza a napokon monosacharid D-glukóza. Hlavným zdrojom škrobu sú niektoré časti rastlín. Zemiakové hľuzy majú až 20 % škrobu, obilky až 50 - 80 %. Škrob je základná zložka potravy.