Kenozoikum: Rozdiel medzi revíziami

Kolízia [[Afrika|Afriky]] s [[Eurázijská platňa|Eurázijskou platňou]] nebola taká pokojná, panovali pri nej oveľa väčšie kompresné sily. Dôsledkom tohto stretu bol zánik mora [[Tethys (more)|Tethys]] (jeho zvyškami sú dnešné [[StredozmenéStredozemné more|Stredozemné]] a [[Čierne more|Čierne]] more). Kompresia zapríčinila vznik pohorí [[Alpy]] a [[Karpaty]]. Posledný veľký dopad na morfológiu zemského povrchu mala kolízia [[Indický polostrov|Indie]] s [[Ázia|Ázijským kontinentom]] a vznik viacerých pásmových pohorí ([[Himaláje]], [[Pamír]], [[Hindúkuš]], atď.). [[Orogenéza|Vrásnenie]], ktoré podnietilo vznik pásmových pohorí v kenozoiku (príp. koncom [[Mezozoikum|mezozoika]]) sa nazýva [[Alpínske vrásnenie]].

V [[Terciér|treťohorách]] bola klíma teplá bez zaľadnenia, vďaka čomu rástli subtropické lesy takmer na celom území Európy. Nástup [[Kvartér|štvrtohorných]] zaľadnení a ich viacnásobné striedanie s dobami medziľadovými spôsobil obrovskú záťaž pre Európsku flóru. Počas ľadových dôb sa väčšina rastlín sústredila na najjužnejších polostrovoch kontinentu (Pyrenejský, Apeninský a juh Balkánu), ktoré svojou rozlohou nie su veľmi veľké. V ďalšom prenikaní na juh im čiastočne bránilo Stredozemné more. Zmeny klímy spojené so sústredením druhov na obmedzenom území spôsobovalo opakované vymieranie mnohých druhov a ochudobňovanie Európskej flóry mierneho pásma. Tá bola síce čiastočne doplnená najmä z Ázie, ale dodnes je druhovo chudobnejšia ako ázijská a severoamerická (pre ich flóry zaľadnenia predstavovali menšiu záťaž, keďže na rozdiel od Európy prenikaniu druhov na teplejší juh nebránilo v Ázii ani v Severnej Amerike žiadne more).