Mikuláš Dzurinda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.237.234.146 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 Značka: rollback |
opravy, upresnenie formulácií. chýba tu ešte jeho pôsobenie v MESA 10 |
||
Riadok 65:
== Slovenská demokratická koalícia ==
Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentnými voľbami v roku 1998]] sa [[3. júl]]a [[1997]] päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom [[Slovenská demokratická koalícia]]. Tvorili ju [[Demokratická únia]] (DÚ), [[Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH), [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] (DS), [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) a [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených na Slovensku]] (SZS). Toto zoskupenie malo šancu parlamentné voľby vyhrať. Vládna koalícia pod vedením [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Hnutia za demokratické Slovensko]] (HZDS) reagovala tým, že prijala v parlamente v roku [[1997]] reštriktívny zákon,
Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom SDK v čase, keď fungovala ešte ako koalícia. Po transformovaní SDK na politickú stranu sa na jej ustanovujúcom kongrese [[4. júl]]a [[1998]] v [[Trnava|Trnave]] stal Dzurinda jej predsedom a volebným lídrom.
== Slovenská demokratická a kresťanská únia ==
Veľmi skoro po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|víťazných voľbách v roku 1998]] sa ukázalo, že formálne vystúpenie parlamentných kandidátov SDK zo svojich materských strán nebude vo väčšine prípadov iba formálne. Mikuláš Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári [[2000]] novú politickú stranu
[[File:Mikulas_Dzurinda_-_Juraj_Liska.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda a vtedajší minister obrany [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (úplne vpravo) na základni v [[Bagram]]e v roku 2004.]]Záver jeho [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhého vládneho obdobia]] sprevádzalo viacero politických káuz:
Riadok 82:
Po sérii obvinení z netransparentnosti financovania strany 1. februára 2010 Dzurinda oznámil, že nebude kandidovať vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do Národnej rady v roku 2010]]. Zostal však naďalej predsedom SDKÚ.<ref>[http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu správa SITA na stránke SDKÚ DS]</ref> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách 2010]] získala SDKÚ 15,42% hlasov a spoločne so stranami [[KDH]], [[MOST-HÍD]] a [[SaS]] vytvorila vládnu koalíciu. Predsedníčkou vlády sa stala [[Iveta Radičová]], a Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí. Po neúspešnom hlasovaní o [[Euroval|eurovale]] dňa 11.10.2011 nebola vláde vyslovená dôvera a NR SR schválila skrátenie funkčného obdobia. Predčasné parlamentné voľby boli vyhlásené na marec 2012. Predvolebnú kampaň najzásadnejšie poznačila [[Kauza Gorila]].[[File:Flickr - europeanpeoplesparty - EPP Congress Bonn (706).jpg|náhľad|Na kongrese strany [[European people party|EPP]] v [[Bonn]]e, 2009]]
=== Voľby 2012 a
Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch volebných preferencií pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbami v marci 2012]] klesala. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod.<ref name=polmaraton>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Dzurinda už dobehol svoj polmaratón| url = http://www.sme.sk/c/6297184/dzurinda-uz-dobehol-svoj-polmaraton.html | dátum vydania = 12.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]]| miesto = Bratislava |jazyk = slovenčina}}</ref> V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.<ref name=vysledkycelkove2012>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany| url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = 11.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]]| miesto = Bratislava |jazyk = slovenčina}}</ref> Samotný Dzurinda kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal len 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto v rámci strany.<ref name="vysledkysdku2012">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> Pred predsedu sa prekrúžkovala [[Lucia Žitňanská]] (103 517 hlasov) aj [[Ivan Mikloš]] (56 771 hlasov).<ref name=vysledkysdku2012/> Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany na kongrese v máji 2012, ale ostane poslancom NR SR a radovým členom SDKÚ-DS. Za predsedníčku podporil [[Lucia Žitňanská|Luciu Žitňanskú]], do konania snemu ju poveril vystupovaním za stranu.<ref name=polmaraton/> Predsedom sa nakoniec 19. mája 2012 stal [[Pavol Frešo]].
=== Pôsobenie v parlamente 2012 - 2016 a odchod z SDKÚ 2014 ===
V parlamente pôsobil ako člen Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.<ref name=nrsr2012/> V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].<ref name=hnprezident/>
[[File:Cyklotúra na podporu Dunajskej stratégie Berg-Bratislava-Rajka.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda s ministrami zahraničných vecí susedných štátov [[János Martonyi|Jánosom Martonyim]] a [[Michael Spindelegger|Michaelom Spindeleggerom]], počas cyklotúry na podporu [[Dunajská stratégia|Dunajskej stratégie]], 2011.]]
| |||