Pavol (apoštol): Rozdiel medzi revíziami

Pohania a barbari podliehajú zákonu prírodnému, zbožňujú prírodné sily ako bohov, klaňajú sa svojim výtvorom alebo zvieratám, prosto sú poddaní prírode. Je to teda aj poddanstvo zákonu tela, zbožňovanie jeho potrieb. Pohanský a barbarský človek je celkom pohltený prírodou, klania sa a korí sa jej. Prijíma jej zákon, zákon boja, pomsty, krvi.

Druhou fázou vývoja zákona je zákon starožidovský. Nie je to už zákon prírody, ale „zákon otcov“, písaný kódex, vyjadrujúci vôľu jedného [[boh]]a - „[[Jahve]]“, ktorý sa skrze prorokov „zjavoval“ izraelskému národu. Je to zákon Boha „Jahve“,. ktorý sa často správa až príliš ľudsky, keď napríklad odOd [[Abrahám (biblická postava)|Abraháma]] žiada smrť jeho syna Izáka, ako skúšku Abrahámovej oddanosti Bohu „Jahve“. V poslednej chvíli anjel zadržiava Abrahámovu ruku a nedovoľuje Abrahámovi obetovať syna. „Jahve“ je presvedčený o Abrahámovej oddanosti a má dôkazový materiál, pre „Jahveho“ odporcov, že človek (v tomto prípade Abrahám) neslúži „Jahvemu“ zo sebeckých dôvodov.