Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More [[Tethys (more)|Tethys]], ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od [[Indická platňa|Indie]] a [[Africká platňa|Afriky]] sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia [[Juhoamerická platňa|Juhoamerickej]] a [[Severoamerická platňa|Severoamerickej platne]]. [[Antarktická platňa]] pokračovala v [[Pohyb kontinentov|drifte]] smerom k dnešnému [[Južný pól|južnému pólu]]. Postupným uzatváraním – [[Subdukcia|subdukciou]] Tethysu–Tethysu vzniklo [[Stredozemné more]], [[Čierne more]], [[Kaspické more]] ale aj [[Balaton (jazero)|Balaton]], či [[Neziderské jazero]]. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a [[Eurázijská platňa|Eurázie]] znamenala vznik [[Himalájska sústava|Himalájskej sústavy]]. Prebehli tiež mladšie fázy [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]], zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola [[sopečná činnosť]].
Z hľadiska [[Klimatológia|klimatológie]] pokračovalo teplé obdobie z [[Mezozoikum|mezozoika]], ktoré vrcholilo v strednom [[eocén]]e, no neskôr sa ochladilo.
Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli [[numulity]], [[dierkavce]], ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až {{mm|15|m}}. Tieto veľké dierkavce žili najmä v [[eocén]]e, konkrétne [[lutét]]e a podieľali sa na tvorbe takzvaných [[vápenec|numulitových vápencov]].<ref>{{Knižná referencia|autor=Profesor RNDr [[Jozef Švagrovský]]|názov=''Základy systematickej zoopaleontológie I evertebrata''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|strana=50|rok=1976}}</ref> Moria boli bohaté aj na [[koraly]] a [[mäkkýše]], najmä [[lastúrniky]] a [[ulitníky]]. Dominantou morí boli [[Ryby (Osteichthyes)|kostnaté ryby]] a [[žralok]]y. Niektoré druhy ako napr. ''karcharodon'' (od starogréckeho slova karcharodus – ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.
Na súši nastal veľký rozvoj [[vták]]ov a [[cicavce|cicavcov]], pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím [[Dinosaury|dinosaurov]] priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam [[hlodavce|hlodavcov]], [[Kopytníky|kopytníkov]] a [[Mäsožravce (cicavce)|šeliem]]. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.
