Krištof Kolumbus: Rozdiel medzi revíziami

'''Krištof Kolumbus''', {{V jazyku|ita|Christoforo Colombo}}, {{V jazyku|spa|Cristóbal Colón}} (podľa iných zdrojov sa volal Pedro Scotto) (* asi [[1451]], [[Janov (Taliansko)|Janov]] – † [[20. máj]]a [[1506]], [[Valladolid]]) bol janovský moreplavec v španielskych službách, ktorý (znovu) objavil [[Amerika (svetadiel)|Ameriku]] pre [[Európa|Európu]] dneška v roku [[1492]].

 

O dátume jeho narodenia sa vie tak málo, že údaje niektorých jeho životopiscov sa začínajú až v 27 rokoch. Čo sa jeho národnosti týka, uchádza sa o neho až deväť národov. Najmä však Taliani, ktorí v Janove na údajný rodný dom Kolumba pripevnili pamätnú tabuľu. Chatrný vzhľad zovňajšku a interiéru domčeka, ktorý slúži ako sklad elektroinštalačného materiálu (stav: 90. roky), pôsobí nie príliš presvedčivo – turistov tam však majú veľa. Podobnú atrakciu možno nájsť aj v [[Calvi]] na [[Korzika|Korzike]]. Spor, či Calvi, alebo Janov je rodiskom slávneho moreplavca, trvá dodnes. Janovčania, ktorí na Korzike vládli od [[14. storočie|14.]] do [[18. storočie|18. storočia]], tvrdia, že Kolumbus sa narodil u nich. Dátum smrti je tiež sporný. Niektoré historické pramene napr. tvrdia, že zomrel roku [[1500]], ale to by sa už zúčastnil svojej 4. výpravy ako mŕtvola. Spory „vyriešili“ encyklopédie – uvádzajú jednoducho „K. Kolumbus, taliansky moreplavec“. Narodil sa v roku [[1451]] v Janove, zomrel roku [[1506]] vo Valladolide.

 

 

[[Súbor:Santa-Maria.jpg|thumb|Santa Maria, replika lode]]

Zmena v rozhodovaní ich veličenstiev nastala, až keď porazili v Španielsku poslednú maurskú pevnosť – [[Granada|Granadu]]. Potom kráľovi napadlo, že keby sa ten „indický podnik“ náhodou podaril, mohlo by to znamenať nové svitanie pre zjednotené Španielsko zbavené moslimskej nadvlády. A tak začiatkom augusta 1492 kotvili v prístave [[Palos de la Frontera]] v juhozápadnom Španielsku dve karavely a jedna karaka admirála Krištofa Kolumba pripravené na plavbu do neznáma – karaka Santa Maria (najväčšia vlajková loď, v preklade Svätá Mária), menšia karavela Pinta (v preklade Maľovaná) a miniatúrna karavela Niña (čo znamená Dievčatko). Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, 1/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spať (v dnešnej dobe sa totiž zistilo, že ľudia ubytovaní v Kolumbových lodiach kvôli výkyvom lode jednoducho vôbec nemohli spať). Hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť. V 45. dni plavby (začala 3.8.1492) sa objavili morské chaluhy, na 46. deň spozorovali bieleho vtáka – rákosníka, ktorý nenocuje na mori. 52. deň spozorovali zem, no vzápätí vyšlo najavo, že to bol len mrak. Keď už-už dochádzalo k väčšej vzbure posádky, zakričal 71. deň plavby dve hodiny po polnoci jeden námorník: „Tierra, tierra! – Zem, zem!“. Objavila sa súš, vzdialený útes svietiaci v mesačných lúčoch. Bol to ostrov [[San Salvador (ostrov)|Guanahani]] v súostroví [[Bahamy]], ktorý Kolumbus nazval [[San Salvador (ostrov)|San Salvador]]. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh. V domnení, že je v [[India|Indii]], nazval domorodé obyvateľstvo los Indos. Kolumbus však hľadal panstvo Veľkého Chána s jeho zlatom a tak odplával. Len akýmsi zázrakom sa dostal z bahamského bludiska a pristál na brehoch [[Kuba|Kuby]]. Objavil tu len cigarety a plával ďalej. Začiatkom decembra sa dostal na dnešné [[Haiti (ostrov)|Haiti]]. Deň pred Vianocami tu jeden indiánsky náčelník utrúsil, že zlato berú z miesta zvaného Cibao. Kolumbus z toho okamžite vyvodil záver, že Cibao je indiánska výslovnosť pre Cipango. S nádejou, že Vianoce strávi s kráľom na zlatých doskách, vyplával a havaroval so Santa Mariou. Z trámov lode dal Kolumbus na Haiti postaviť pevnosť Dedina Narodenia Pána. Zanechal tu časť mužstva, ale keď sa pri druhej výprave vrátil, našiel namiesto očakávaného pozláteného mesta len mŕtvoly a pustinu. Určite v tom zohrala veľkú úlohu túžba Európanov po zlate. Po odchode z novovybudovanej dediny sa Kolumbova posádka ešte zastavila na miestach dnešnej [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]], kde sa dodnes nachádzajú hrobky Kolumbových námorníkov. V strašnej búrke sa Niña a Pinta jedna druhej stratili a 15.marca 1493 sa náhodou v tom istom čase objavili v prístave Palos, odkiaľ sa aj kedysi vydali na cestu. [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] s [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinandom II. Aragónskym]] v Španielsku netrpezlivo očakávali Kolumba (v sprievode s papagájmi a domorodcami) a povýšili ho na miesto kráľa a guvernéra ostrovov objavených v Indii.