Stredné Považie: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 5 405 bajtov ,  pred 15 rokmi
d
{{copyvio|url=http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/13033/}}
d ({{copyvio|url=http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/13033/}})
'''Stredné Považie''' je slovenský región.
POLOHA STREDNÉHO POVAŽIA:
 
{{copyvio|url=http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/13033/}}
Časť Slovenska, nazývaná stredné Považie sa nachádza z časti na západnom a z druhej časti na severnom Slovensku. Celá táto oblasť patrí do Trenčianskeho kraju. Stredné Považie sa nachádza v blízkosti slovenskej hranice s Českom. K oblasti stredného Považia patria známe vrchy, ktorými sú Strážovské a Súľovské vrchy a taktiež Biele Karpaty. Súčasťou sú tiež významné mestá, ako napríklad Trenčín, Považská Bystrica, Púchov, Nová Dubnica a iné. Historicky doložený je pobyt rímskych légií, veľkomoravské osídlenie, zaujímavé sú archeologické náleziská, sakrálne stavby, hrady, kaštiele a kúrie. Nachádzajú sa tu taktiež zaujímavé hrady. Hrad v Trenčíne, hrad v Ilave, mohutná zrúcanina Beckova je dominantou okolia, existenciu Košeckého hradu pripomínajú kamene na hradnom kopci.
Oblasť je charakteristická aj tým, že ňou prechádza najdlhšia rieka Slovenska, ktorou je Váh. Najnižší bod, ktorý sa tú nachádza sa volá Lyský priesmyk a dosahuje 528 m.n.m. Najvyšší položený bod v strednom Považí je Kobylinec s výškou 911 m.n.m.
GEOLOGICKÁ STAVBA STREDNÉHO POVAŽIA:
 
Stredné Považie má rozmanitú geologické stavbu. Popri rieke sa nachádza „materiál“ mladších štvrtohôr, teda brehy rieky Váh pokrývajú najmä štrky a piesky. Materiál starších štvrtohôr tvoria spraše a viate piesky, ktoré ďalej tvoria stredné Považie. Vrchy, nachádzajúce sa v opisovanej oblasti, tvoria najmä vápence a dolomity, ktoré vznikali v mladších a starších druhohorách. V Bielych Karpatách tvoria geologickú stavbu pieskovce, ílovce a zlepence, ktoré svoj vznik datujú na staršie treťohory. Oblasť stredného Slovenska je známa ťažbou vápencov a dolomitov. PÔDY STREDNÉHO POVAŽIA:
 
Okresy:
Do tejto oblasti patrí viac druhov pôdnych typov. V okolí rieky Váh možno nájsť fluvizeme. Ďalej, napríklad v okolí Trenčína sa nachádzajú hnedozeme, kde sa vyskytuje viac zrážok ako v oblastiach, kde sa nachádzajú černozeme. V Súľovských a Strážovským vrchoch možno nájsť pôdy zvané rendziny, na ktorých rastú najmä ihličnaté stromy a kosodrevina. Taktiež sa tu nachádzajú luvizeme, ktoré sú najmä v oblasti, kde prechádzajú nížinaté oblasti do pohorí. Ostatnú časť stredného Považia zaberajú kambizeme, teda hnedé lesné pôdy, ktoré sú na Slovensku najrozšírenejšie. VODSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:
* [[Okres Myjava|Myjava]]
* [[Okres Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto nad Váhom]]
* [[Okres Piešťany|Piešťany]]
* [[Okres Trenčín|Trenčín]]
 
{{Slovenský výhonok}}
Oblasťou stredného Považia preteká len jedna významná rieka, ktorou je Váh, najdlhšia rieka, ktorá preteká Slovenskom. Priemerný ročný prietok tejto rieky v tejto časti Slovenska je 300 m3 za sekundu. Pretože oblasťou preteká rieka Váh, stredné Považie patrí do povodia Váhu, ktoré má 10 247 km2. Oblasť medzi Trenčínom a Považskou Bystricou patrí do úmoria Čierneho mora, pretože Váh sa nakoniec vlieva do Dunaja. Váh patrí medzi stredohorské typy riek, teda najnižší odtok má v zime a maximálny vodný stav na jar.
V strednom Považí sa nachádza známa vodná nádrž, ktorá sa nazýva Nosice. Nachádzajú sa tu aj známe kúpeľné mestá, napríklad Nimnica a Trenčianska Teplá, kde vyvierajú liečivé minerálne vody. RASTLINSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:
 
{{Slovenské regióny}}
Pôvodne sa v tejto oblasti nachádzali lužné lesy, ktoré sa rozprestierali v povodí rieky Váh. Dubové a dubovo-hrabové lesy tvorili ďalšiu časť stredného Považia. A nakoniec, v oblastiach, ktoré tvoria Súľovské, Strážovské vrchy a Biele Karpaty, sa rozprestierali bukové a jedľové lesy. V dnešnej dobe je väčšina lesov vyrúbaná a všade sú postavené rôzne mestá. Teda miesta, na ktorých kedysi rástli stromy sú zastavané asfaltom, betónom a rôznymi inými vecami, ktoré tvoria dnešné mestá. Nejaké rastlinstvo možno ešte badať v pohoriach, ale aj tam väčšinou ľudia chodia ťažiť. Ale teda, možno tam nájsť rôzne ihličnaté a listnaté stromy a kosodrevinu.
Na strednom Považí sa pestujú hlavne zemiaky a ľan, taktiež tu môžeme nájsť ľudí pestovať obilniny, ktorými sú pšenica, raž, ovos. Ďalej je tu možnosť pestovať repku a samozrejme kukuricu.
 
[[Kategória:Regióny na Slovensku]]
ŽIVOČIŠSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:
[[Kategória:Články bez interwiki]]
 
Väčšia časť stredného Považia sa nachádza v oblasti živočíšstva listnatých lesov, ale zapadá sem aj časť oblasti živočíšstva ihličnatých lesov, ktorá sa nachádza v Strážovských a Súľovských vrchoch. Žijú tu divé zvieratá, medzi ktoré patria medvede, líšky, vlci a taktiež sa v lesoch pohybujú aj srny. Pre úžitok ľudstva sa v tejto oblasti chovajú najmä ošípané, hovädzí dobytok a ovce. KLÍMA STREDNÉHO POVAŽIA:
 
Oblasť stredného Považia zasahuje do všetkých podnebných oblastí, ale asi najviac tu prevláda mierne teplá oblasť. V okolí Trenčína sa vyskytuje teplá oblasť a v pohoriach prevláda chladná oblasť.
Priemerné ročné teploty zase možno rozdeliť do troch skupín. V okolí riek je priemerná teplota 9-10°C, zato v oblastiach situovaných ďalej od riek je priemerná ročná teplota už len 7-8°C. V pohoriach sa teplota pohybuje od 4°C až po 7°C.
Zrážky, ktoré padnú na túto oblasť Slovenska sú taktiež rôzne. Na brehy riek padne menej zrážok, teda 700-800 mm ako na pohoria, kde padne ročne priemerne 800 – 1200 mm vody v podobe zrážok.
 
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE STREDNÉHO POVAŽIA:
 
V Bielych Karpatách, Súľovských a Strážovských vrchoch a miestach pri hraniciach s Českou republikou možno hovoriť o prostredí, kde je vysoká kvalita životného prostredia. Naopak na brehoch rieky Váh a v okoliach miest sa môžeme hanbiť za narušené prostredie alebo až prostredie silne až extrémne narušené.
22 197

úprav