Confessio Heptapolitana: Rozdiel medzi revíziami

Na tretej synode banských miest zvolanej do Banskej Štiavnice reagovali zúčastnení vypracovaním úplného vierovyznania, ktoré by potvrdzovalo, že jeho tvorcovia si zakladajú na Písme Svätom, aby tak získali pevnejší právny základ. Vychádzali z [[Confessio Pentapolitana]]. Zostavením vierovyznania bol poverený štiavnický farár [[Ulrich Kammerhnecht Cubicularius]], ktorý pochádzal z [[Bruchsal]]u v [[Badensko|Badensku]] pri [[Rýn]]e.“ Toto vierovyznanie je oproti prvému obšírnejšie, ostrejšie a skoro dvakrát rozsiahlejšie. Hneď začiatkom nasledujúceho roku vierovyznanie predložili kráľovi aj ostrihomskému arcibiskupovi na schválenie s prosbou o pokojné praktizovanie viery podľa ich presvedčenia. [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] však žiadosť zamietol a arcibiskup [[Mikuláš Oláh]] reformovaných farárov odsúdil, vyobcoval ich z katolíckej cirkvi a ich majetky zhabal.