Pavel Pochylý: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Ocenenia: Preklep
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
úprava
Riadok 42:
V Alpách Mauriho cesta na [[Grand Capucin]] [[1969]] a obrovský ohlas nie len v horolezeckom svete mal zimný sólový prvovýstup ideálnou direttissimou severnej steny [[Eiger]]u [[1983]], kde až na devätnásty pokus preliezol veľmi obtiažny previs Rote-fall bez lana, pričom riskoval svoj život. Toho času sa meno Pochylý skloňovalo asi v každej švajčiarskej televízií. Pri lezení ho dokonca fotografovali švajčiarske a česko-slovenské vrtuľníky. Na [[Eiger]] sa prepašoval v kufri auta až na švajčiarske hranice, kde si vybavil falošné víza. Pre nekonformné postoje sa však dlho nedostal na himalájske výpravy. Až keď sa zaňho zaručil [[Ivan Fiala]], bol pozvaný na expedíciu Sagarmatha [[1984]]. Už v [[Káthmandu]] však ohlásil vlastný program a v podstate sa oddelil od zvyšku expedície. Potom vystúpil asi na 8 000 m n. m. Vo výške 8 350 m n. m. takmer zahynul pri extrémnom pokuse preliezť Boningtona sólo. Po návrate síce vyšla o [[Mount_Everest|Evereste]] [[1984]] krásna kniha, ale meno Pochylý z nej muselo byť orwellovsky vypustené.
 
Po návrate z expedície vo februári [[1985]] bol režimom odsúdený v neprítomnosti na 12 rokov za ekonomické podvody a opustenie republiky. Po príchode z Himalájí do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] tajne prekročil hranicu pri [[Podspády|Podspádoch]] a v drsných zimných podmienkach sa skrýval pred políciou na tatranských končiaroch. Začiatkom apríla [[1985]] ho ale príslušníci [[Verejná bezpečnosť|VB]] zaistili v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] a previezli priamo do [[Leopoldov|Leopoldova]]. Podľa súdu bolo najväčším prečinom, že zmenou desatinnej čiarky upravil príkaz na úhradu za zájazd expedície do Čimbulaku. Namiesto 192 790 [[Koruna česko-slovenská|kčs]] zaplatil len 1927,90 [[Koruna česko-slovenská|kčs]]. [[Nežná revolúcia|November 1989]] potom uvítal v [[väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]], kde robil hovorcu väzňov a čoskoro bol amnestovaný. Prepustený bol 9. marca [[1990]], len krátko pred „leopoldovskou vzburou“.<ref name="simo-2009-demjan" /> Po prepustení priznal, že pred expedíciou užíval [[anabolický steroid|anabolické steroidy]], údajne však pod dohľadom lekárov. Miloslav Končok, režisér dokumentu o expedícii uvádza jeho vysvetlenie: „''Jednoducho som chcel svetu ukázať, že chémia je silnejšia než človek!''.“<ref name="simo-2009-demjan" /> V posledných rokoch života sa utiahol, liezol už len rekreačne, zaujímal sa najmä o duchovné veci a staral sa o deti v detskom domove v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]].
 
Významným horolezcom a častým spolulezcom bol aj jeho brat [[Ondrej Pochylý|Ondrej]]. Spolu sa v zime roku [[2000]] vybrali do severnej steny [[Malý Kežmarský štít|Malého Kežmarského štítu]]. Po úspešnom výstupe cesty „Bocek-Šádek“ však pri zostupe Nemeckým rebríkom zrejme jeden z nich odtrhol doskovú lavínu a strhol so sebou aj druhého. Nasledoval asi 300 metrový pád cez takzvaný „Kotol 1986“ v oblasti Kežmarskej buly. V Tatrách vtedy panovalo slnečné počasie ale po výraznom snežení nastal odmäk čo pravdepodobne spôsobilo odtrhnutie lavíny. Po tomto dlhom páde boli s najväčšou pravdepodobnosťou obidvaja okamžite mŕtvi. Pod najväčšou tatranskou stenou ich našli nasledujúci deň, 26.2.2000 ráno okolo 8:30 hod pod masou snehu, stále na spoločnom lane. Ležali asi 3 metre od seba.