Súdna sieň: Rozdiel medzi revíziami

{{pozri|televíznom seriáli|Súdna sieň (televízny seriál)}}

Súdny senát zastáva miesto vždy pri zadnej stene v miestnosti. Súdny stôl je na vyvýšenom pódiu vo výške cca. 25 – {{cm|35|m}}. Miesto pre predsedu senátu, je často odlíšené od prísediacich a za jeho chrbtom je vždy vyvesený štátny znak. Súdny zapisovateľ sedí spravidla vedľa senátu. Vlajková výzdoba je v pojednávacej miestnosti je málo častá.

Svedkovia v konaní majú tiež presne určené miesto. Je to priestor pred súdom, pričom jednotliví svedkovia môžu počas výpovede sedieť. Obžalovaný a zúčastnené strany však pred súdom, ak to súd neurčí inak, stoja. Tým sa vytvára dokonalý uzatvorený štvorec. Verejnosť má vytvorený priestor na sedenie za svedkom.

Sudca spravidla zaujíma miesto na vyvýšenej ploche v miestnosti a zasadá za sudcovský stôl. V niektorých budovách môže byť sudcovský stôl oddelený od verejnosti nepriestrelným sklom (väčšinou v trestnom pojednávaní), aby sa zabezpečila maximálna bezpečnosť sudcu. Priestor za ctihodnosťou je prakticky stále dekorovaný štátnym znakom, pečaťou alebo označením súdu a po bokoch zdobia sieň vlajky (pri pohľade na sudcu je vlajka USA vždy na ľavej strane a na pravej je vlajka jednotlivého federálneho štátu). Sudcovia nosia zvyčajne čiernu róbu – talár. Výnimkou bol napríklad bývalý predseda Najvyššieho súdu Spojených, sudca William Rehnquist, ktorý porušil túto tradíciu a jeho talár zdobili štyri zlaté pruhy na každej strane rukávov.

Vedľa sudcu po pravej alebo ľavej strane je miesto pre svedkov (niekedy môže byť umiestnené i pred sudcom, tak že svedok hľadí na verejnosť). Súdni úradníci a zapisovateľ sedia spravidla pred sudcom, alebo opačnej strane od svedka.

Prokurátor, obhajca alebo právny zástupca a jednotlivé strany prípadu vždy zastávajú miesto pred sudcovským stolom (tak, že si vzájomne vidia do tváre). Pri pohľade sudcu strana navrhovateľa alebo žalobca sedia naľavo a strana odporcu napravo. V niektorých jurisdikciách je právnym zástupcom povolené vstupovať na plochu pred sudcu a porotu (tak ako to poznáme z množstva amerických právnických seriálov a filmov), ale na niektorých súdoch sa to vyslovene zakazuje a právnik má možnosť prekročiť túto bariéru len ak ho k tomu vyzve sám sudca. Ako prostredník medzi sudcom a právnym zástupcom slúži úradník súdu, ktorý predkladá ctihodnosti materiály, ktoré si vyžiada od oboch strán konania. V súdnej sieni sa nachádzajú i stojany na grafy, tabuľky, fotografie, ktoré slúžia právnikom pri dokazovaní.

Táto konštelácia neplatí v prípade odvolacích súdov, pretože tam sa už nevyžaduje služba poroty alebo svedecké výpovede, nakoľko súd čerpá materiály z prvostupňového súdu. Dynamický rozdiel je hlavne, že sa súdu zúčastňuje väčší počet sudcov, a preto sa v sieni vyskytuje dlhší sudcovský stôl.

Významnou osobitosťou anglických súdov sú tradície v odievaní sudcov a právnikov. Tá sa presunula i na bývalé britské kolónie a stala sa stálou súčasťou ich súdnictva. Taláre u sudcov nie sú zvláštnosťou, no ich strih a farebné kombinácie sa líšia v závislosti od druhu a stupňa súdu. Typickými sú i dlhé parochne u sudcov (v trestom súdnictve) a kratšie pre právnikov, ktorí sú odetí v čiernom elegantnom talári.

Rovnako ako v iných krajinách, sudca sedí na vyvýšenom mieste za sudcovským stolom. Priamo pod sudcom sedí úradník, ktorý organizuje prácu súdu a údaje zapisuje do počítača. V prípadoch závažných trestných konaní a pohlavnom zneužití (ak zasadá porota) je veľmi často konanie zaznamenané prostredníctvom nainštalovaných kamier v miestnosti súdu. Novinári a zástupcovia televízií majú v súdnej sieni vyhradené miesto (najčastejšie na strane poroty pred publikom.

Neobvyklé je i usporiadanie sedadiel. Zvláštnosťou je okrúhly stôl, za ktorým pri pohľade od sudcu na ľavej strane sedí prokurátor/ navrhovateľ a na pravej obhajca/ odporca.