Helenizácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dve zvislé čiary v odkaze
Riadok 1:
[[File:Hellas linguae.jpg|thumb|220x220px|Etnická mapa Grécka a južného Balkánu v 19. stor.]]
 
''''''Helenizácia'''''' ('''helenizovanie''') alebo '''pogréčtenie''' ('''pogréčťovanie''') je dávanie gréckeho rázu (najmä gréckeho jazyka a kultúry) niečomu resp. podľahnutie gréckemu vplyvu (najmä kultúre či jazyku). Termínom sa môže myslieť až definitívna asimilácia rôznych národov do gréckej kultúry a národa.
 
Řádek 6 ⟶ 7:
 
==Archaické a klasické obdobie==
[[File:Ancient colonies.PNG|300px|thumb|Gréci v antike (modrá farba), okolo roku 550 pred Kr.]]
Po páde mykénskej kultúry sa v Grécku usadzujú ďalšie grécke kmene, ako napríklad [[Dóri]], ktorí sa dostávajú až na Krétu a asimilujú pôvodné negrécke minojské obyvateľstvo. Dóri obsadili a helenizovali aj [[Dodekanézy]] a juhozápadnú Malú Áziu. Grécky kmeň [[Ióni|Iónov]] a [[Aioli|Aiolov]] sa usadil na egejských ostrovoch a v západnej Malej Ázií, kde došlo k masívnemu pogréčteniu miestneho obyvateľstva. [[Achájci|Achájski Gréci]] sa zase usadili na Cypre. Severné Grécko bolo zase osídlené tzv. [[Epiróti|Epirótskymi Grékmi]] a [[Macedónci (staroveký národ)|gréckymi Macedóncami]], ktorí sa pomiešali so susedným [[Tráci|tráckym]] a [[ilýri|ilýrskym]] obyvateľstvom. Niektoré severoepirské grécke kmene boli pravdepodobne potomkami pogréčtených Ilýrov. Takto sa grécky národ rozšíril do veľkého územia, čo pokračovalo aj tzv. Veľkou gréckou kolonizáciou v 8. stor. pred Kr., kedy Gréci kolonizovali [[Pontos]] a južnú [[Taliansko|Itáliu]], kde tiež vstrebali pôvodné obyvateľstvo. V klasickej dobe však stále máme správy, že v niektorých horských oblastiach Grécka pretrvalo pôvodné neindoeurópske pelasgické obyvateľstvo, ktoré bolo definitívne pogréčtené v [[helenizmus|helenistickej dobe]].
 
Řádek 13 ⟶ 14:
 
==Byzantská doba==
V ranobyzantskom období zaznamenala [[Byzantská ríša]] (štát, kde prevažoval grécky živel) straty významných území na [[Balkánsky polostrov||Balkán]] v prospech [[Slovania|Slovanov]] a na východe v prospech [[Arabi|Arabov]]. Byzantská ríša sa pretransformovala z rímskej ríše na grécku ríšu, gréčtina a grécka kultúra boli oficiálnym prejavom tejto ríše. Slovania sa v 6.-8. stor. usadili takmer na celom Balkáne, obsadili aj Grécko a začali s postupnou asimiláciou pôvodného ilýrskeho, románskeho a gréckeho obyvateľstva. Zásahy byzantských vojsk však nakoniec oslobodili Grécko, ktoré aj vďaka novým gréckym kolonistom, rýchlym vojenským zásahom a vysídlením časti slovanského obyvateľstva ostalo osídlené prevažne Grékmi. Iná situácia bola v ostatných balkánskych územiach, ktoré sa pod byzantskú správu nevrátili a tak boli definitívne poslovančené. Zvyšky slovanského obyvateľstva v južnom Grécku sa postupne asimiloval. Kultúrne, prostredníctvom byzantských misií boli včlenené do gréckej kultúry aj novovzniknuté slovanské národy na Balkáne ([[Srbi]], [[Bulhari]]), ale keďže nepatrili priamo pod byzantskú správu ku definitívnej helenizácii a strate národnej identity nemohlo dôjsť. Po definitívnej strate juhoitalských oblastí a [[Sicília|Sicílie]] v 11. a 12. stor. sa začali tieto územia postupne romanizovať.
 
==Osmanská nadvláda==
[[File:Edward Stanford 1877.jpg|250px|thumb|Progrécka etnická mapa z roku 1877 s cieľom helenizovať prevažne slovanské obyvateľstvo dnešného Bulharska a Macedónska]]
Po dobytí byzantskej ríše [[Turci|Turkami]] v roku 1453 sa postupne poturčuje celé územie dovtedy gréckej Malej Ázie (s výnimkou [[Iónia|západnej]] a [[Pontos|severnej]] časti a niektorým veľkým mestám). Gréci sa však stali najdôležitejším činiteľom v oblasti správy financií a obchodu Osmanskej ríše, preto zastávali aj dôležité správne štátne funkcie, napríklad aristokratické rody [[fanarioti|fanariotov]] v [[Konštantinopol]]e. Tak sa postupne helenizujú mnohé negrécke aristokratické rody z Balkánu, ktoré, aby dosiahli významné posty sa museli prezentovať ako Gréci a komunikovať v gréčtine.
 
==Po vzniku Gréckeho štátu==
 
[[Grécke povstanie|Grécka vojna za nezávislosť]] vypukla v roku 1821 a vyvrcholila vznikom nezávislého Gréckeho kráľovstva na juhu dnešného Grécka. V tejto dobe začala jazyková helenizácia tzv. [[Arvaniti|arvanítskeho]] albanofónneho kresťanského obyvateľstva, žijúceho na niektorých územiach južného Grécka. Išlo o potomkov albánskych kolonistov z byzantskej doby, ktorí sa však kultúrne považovali za Grékov, ale svoj jazyk si uchovali. Po vzniku spoločnej novohelénskej identity sa však postupne vytrácalo používanie tohto jazyka. Grécky štát, ako aj [[Konštantinopolský patriarchát]] sa snažili úplne rehelenizovať oblasti dnešného severného Grécka, južného Bulharska a Macedónska, kde žilo slovanské obyvateľstvo bez určitej národnej identity. Proti tomu sa však postavil novovzniknutý cirkevný [[Bulharský exarchát]], ktorý sa odčlenil od Konštantinopolského gréckeho patriarchátu s cieľom bulharizovať čo najviac slovanského obyvateľstva na Balkáne. Tak tu dochádzalo k stretom (aj násilným) medzi záujmami Grékov a Bulharov. Grécko a Konštantinopolský patriarchát si dokázali udržať veľkú časť slovanského obyvateľstva žijúceho na území dnešnej severnej časti [[Makedónia (moderné Grécko)|gréckej Macedónie]], ale aj časť [[Slovania|Slovanov]] a [[Arumuni|Arumunov]] v dnešnom [[Macedónsko|Macedónsku]], ktorí sa všetci stotožnili s novogréckou identitou a gréckym štátom. V tejto dobe sa začína aj jazyková helenizácia Arumunov žijúcich v novoobsadených gréckych oblastiach [[Epirus|Epiru]] a [[Tesália|Tesálie]], ktorí sa, podobne ako Arvaniti za Grékov považovali už od byzantskej doby, ale udržiavali si svoj jazyk. Snaha o cielenú jazykovú helenizáciu negréckeho ortodoxného obyvateľstva južného Balkánu bola už v 18. stor., počas tureckej nadvlády, kedy mnohí cirkevní hodnostári, ako aj známy grécky mních [[Kosmas Etolos]] hlásali týmto národom, aby prestali používať svoje jazyky v prospech gréčtiny, ktorú považovali za pravý a jediný jazyk cirkvi. Definitívnej helenizácii negréckeho obyvateľstva v Grécku prispela Grécko-Turecká výmena obyvateľov v roku 1923, kedy sa takmer 2 milióny [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] usadili v Grécku, mnoho z nich v gréckej Macedónií, kde mnohí bulharsky zmýšľajúci Slovania odišli do Bulharska po Grécko-Bulharskej výmene obyvateľov. Zároveň tak po tisíckach rokov zmizol grécky živel z Malej Ázie a z Bulharska.
 
==Dnes==
[[File:Greece linguistic minorities.svg|300px|thumb|Približná situácia jazykov v dnešnom Grécku]]
Po masívnej urbanizácií Grécka v druhej polovici 20. stor. sa postupne znížilo používanie negréckych jazykov, výnimku tvorí iba turecká menšina, vďaka statusu menšinového obyvateľstva a moslimského náboženstva. Zmiešanými manželstvami sa tak mnohonásobne eliminovalo používanie arumunského, slovanského a albánskeho jazyka, ktoré sa dnes používajú iba v dedinách, kde žije toto obyvateľstvo, pričom ide hlavne o starších občanov. Keďže však nejde o etnické menšiny, iba jazykové menšiny gréckeho národa, dochádza tu k dobrovoľnej helenizácii zo strany tohto obyvateľstva, ktorá sa teraz dovršuje. Helenizácia dnes pokračuje aj mimo gréckeho štátu. V [[Albánsko|Albánsku]] sa ku gréckej menšine hlási aj veľká časť arumunskohovoriaceho obyvateľstva, ako aj časť miestnych ortodoxných Albáncov.