Verzia z 19:38, 18. január 2018 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 807 editací d Revízia 6611688 používateľa 78.141.112.182 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:15, 27. marec 2018 upraviť vrátiť Jozef (diskusia \| príspevky) 417 editací →‎Mongolský (tatársky) vpád: gramatická chyba Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 34: Po správe o útoku nechal kráľ vyhlásiť brannú povinnosť pre celú krajinu. Lenže veľká časť uhorskej šľachty ešte nezabudla na tvrdý postup Bela po nástupe na trón a pomoc mu odmietla. Keďže čas rýchlo utekal a nepriateľ sa blížil, rozhodol sa Belo s malým vojskom vyjsť mu v ústrety. V bitke, ktorá sa odohrala 11. 4. [[1241]] pri rieke [[Slaná]] utrpelo kráľovské vojsko katastrofálnu porážku. Belovi sa len s vypätím posledných síl a vďaka nezištnej pomoci niekoľkých mladých rytierov z jeho družiny podarilo Tatárom utiecť. Najskôr smeroval na sever do [[Nitra\|Nitry]]. Tam sa obrátil na západ a s Tatármi v pätách sa vydal kuk [[Viedeň\|Viedni]]. Jeho bratranec [[Fridrich II. (Babenberg)\|Fridrich II. Babenberský]] ho však do mesta nevpustil, navyše ho podviedol a vynútil si odovzdanie 3 kráľovských [[komitát]]ov – Bratislavského, Šopronského a Mošonského, i osobných cenností, ktoré mal Belo pri sebe. Sklamaný Belo pokračoval v úteku smerom na juh do [[Dalmácia\|Dalmácie]], kde sa v kritickej chvíli uchýlil do prístavu Trogir, v ktorom bola nachystaná loď na plavbu cez more. Keď už situácia pre neho vyzerala beznádejne, Tatári sa nečakane obrátili a vrátili sa domov. V hlavnom meste Mongolskej ríše totiž zomrel veľký Chán [[Ogotaj]] a Chán Batu sa chcel stať jeho nástupcom.

Belo IV.: Rozdiel medzi revíziami