Fluviálny sediment: Rozdiel medzi revíziami

wl. a iné menšie
(Vytvorená stránka „'''Fluviálny sediment''' (iné názvy: '''riečny sediment''', '''náplav''', '''náplava''' <ref>náplavy. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Činčura | meno = Juraj…“)
 
(wl. a iné menšie)
| počet strán = 717
| strany = 522
}}</ref><ref name=X/><ref>náplav, náplava. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N]]'', 2006, 2011, 2015 [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj dostupné online]</ref>) je [[usadenina]] ([[hornina]]), ktorá vznikla usadením z tečúceho vodného toku ([[potok]], [[rieka]], [[veľrieka]]). <ref name=X>riečne sedimenty. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Činčura
| meno = Juraj
}}</ref><ref name=Y>fluviale Sedimente. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikon der Geowissenschaften | vydanie text = [CD-ROMs] | miesto = Heidelberg ; Berlin | vydavateľ = Spektrum, Akad. Verl. | rok = 2002 | isbn = 978-3-8274-1655-1}}</ref>
 
Táto usadenina môže byť spevnená alebo nespevnená. Jej [[zrnitosť]] môže byť rôzna - od jemného [[silt|prachu]], [[íl]]u, cez štrky[[piesok]] a [[piesokštrk]], až po veľké [[blok (siliciklastický sediment)|bloky]] kameňa (zpremiestnené počas veľkých záplav). Smerom po toku sa zväčšuje veľkosť zrna aj stupeň zaokrúhlenia. Hrúbka usadeniny býva rôzna: v tektonicky stabilných územiach je hrúbka malá, kým v poklesávajúcich miestach hrúbka môže prekročiť 100 m. <ref name=X/><ref name=Y/>
 
Materiál z tečúceho vodného toku sa usádza v [[koryto|koryte]], na bokoch [[riečna dolina|riečnej doliny]], v [[niva|nivách]], v horných častiach [[delta|delt]], v aluviálnych plošinách, v [[náplavový kužeľ|náplavových kužeľoch]] či [[riečna terasa|riečnych terasách]].<ref name=X/>
42 959

úprav