Tamara de Lempicka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
Dielo |
||
Riadok 54:
V roku 1974 sa presťahovala do [[Mexiko|Mexika]]. Zomrela v spánku 18. marca 1980. Jej želaním bolo rozsypať jej popol na vrchole sopky [[Popocatepetl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schildorn|meno=Bachinger - Com Satz Multimedia - 4920|titul=Tamara de Lempicka. Chronology.|url=http://www.delempicka.org/tamaras-life/chronology.html|dátum prístupu=2018-03-24|vydavateľ=www.delempicka.org}}</ref>
== Dielo ==
Dielo Tamary de Lempickej malo svoju vnútornú dynamiku, ktorá sa prejavovala na obsahu aj forme jej malieb. Na jej obrazy vplýval spoločenský ako aj osobný kontextu.
V ranej fáze tvorby ju ovplyvnili jej učitelia André Lhote a Maurice Denis. Prejavuje sa tu istá expresivita; hľadá modely, ktorých telo a tvár vykazovali hlboké stopy zanechané životom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schildorn|meno=Bachinger - Com Satz Multimedia - 4920|titul=Tamara de Lempicka. 1918 - 1922.|url=http://www.delempicka.org/artwork/1918-1922.html|dátum prístupu=2018-03-31|vydavateľ=www.delempicka.org}}</ref>
Za vrcholné obdobie Lempickej tvorby sú všeobecne považované dvadsiate roky. Vo svojej tvorbe sa snaží skĺbiť moderné formy maľby, predovšetkým umiernený [[kubizmus]] s klasickou akademickou tradíciou reprezentovanou umelcami ako [[Nicolas Poussin]], [[Jacques-Louis David]] alebo [[Jean Auguste Dominique Ingres]]. Od kubizmu reprezentovaného [[Pablo Picasso|Picassom]] alebo Braqueom si drží odstup. Intenzívne sa taktiež zaujíma aj o renesančné umenie. Navštevuje [[Taliansko]], kde obdivuje diela renesančných majstrov. Pod ich vplyvom používa svetlejšie a živé farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tamara Łempicka (Tamara de Lempicka) {{!}} Artist {{!}} Culture.pl|periodikum=Culture.pl|url=http://culture.pl/en/artist/tamara-lempicka-tamara-de-lempicka|dátum prístupu=2018-03-31|jazyk=en}}</ref>
Kombinácie tradície a modernizmu zaujali verejnosť a špeciálne vrstvy bohatej buržoázie a aristokratov, ktorí si u nej objednávajú portréty. O jej maľby je veľký záujem a Lempicka v tomto období maľovala bežne 12 hodín denne. Z jej malieb vyžaruje atmosféra dvadsiatych rokov. Lempicka sa pritom stáva svojim nonkonformným životným štýlom ako aj tvorbou jej významnou reprezentantkou. Predstavuje modernú, sebavedomú ženu, ktorá sa navyše netají svojimi bisexuálnymi aférami. Jej autoportrét Tamara v Zelenom Bugatti z roku [[1929]] možno považovať za symbolický obraz emancipovanej ženy tej doby. Veľkú časť jej tvorby predstavujú akty zobrazujúce či už jednu, alebo viacej žien. Z malieb vyžaruje optimizmus a jej tvorba sa dostáva aj do USA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tamara Łempicka (Tamara de Lempicka) {{!}} Artist {{!}} Culture.pl|periodikum=Culture.pl|url=http://culture.pl/en/artist/tamara-lempicka-tamara-de-lempicka|dátum prístupu=2018-03-31|jazyk=en}}</ref>
V tridsiatych rokoch, jej portréty v štýle Art Deco začali aj pod vplyvom hospodárskej krízy a schudobnenia časti jej zákazníkov vychádzať z módy. Tvorba je depresívnejšia a menia sa aj jej objekty - začína maľovať Madonny, ženy v turbanoch, roľníkov a zátišia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schildorn|meno=Bachinger - Com Satz Multimedia - 4920|titul=Tamara de Lempicka. 1934 - 1938.|url=http://www.delempicka.org/artwork/1934-1938.html|dátum prístupu=2018-03-31|vydavateľ=www.delempicka.org}}</ref>
Po vojne prebieha isté hľadanie štýlu pričom maľuje aj surrealistické a abstraktné maľby. Mení spôsob maľby, pričom používa namiesto štetca maliarsky nôž. Záverečná fáza jej tvorby býva považovaná za najslabšiu.
== Referencie ==
| |||