Karol I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 15:
Bol vychovávaný v tieni svojho brata Henricha, princa z [[Wales]]u, ktorého však mal rád, a snažil sa mu vyrovnať. Karol bol vymenovaný za vojvodu z Yorku. Po smrti Henricha roku [[1612]] získal nástupnícke právo aj titul waleského princa. V roku [[1623]] odišiel do Španielska dohodnúť svoj sobáš s Máriou Annou, dcérou španielskeho kráľa [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]] Toto manželstvo malo potvrdiť spojenectvo medzi dvoma krajinami. Napokon však stroskotalo, lebo Španieli žiadali, aby Karol ostal v Španielsku až do svadby a prestúpil na katolícku vieru. Jakub naliehal na [[parlament]], ktorý napokon manželstvo schválil, aj keď nesúhlasil so spojenectvom.
Karol bol známy svojou vášňou pre umenie. Pozýval na svoj dvor rôznych umelcov, aby tvorili a obohacovali jeho zbierku. Jedným z nich bol aj architekt Indigo Jones, ktorý priniesol do Anglicka renesančnú architektúru. Do Londýna pozval aj slávneho Flámskeho maliara Anthonyho van Dycka. Karol mal rád obrazy, dala sa v nich zobraziť veľkoleposť a majestátnosť monarchie. Časté boli najmä portréty jeho samého, jeho ženy a detí, ktoré dával do daru svojim sympatizantom.
 
== Vláda ==
Karol nastúpil na trón po smrti svojho otca v roku [[1625]]. Parlament nesúhlasil s jeho manželstvom s Máriou Henrietou, lebo sa bál, že bude zvýhodňovať katolíkov pred protestantmi (väčšina členov parlamentu boli protestanti). Karol sa zaviazal, že nebude konať proti protestantom, aj keď s [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]] sa tajne dohodli inak. Korunovácia prebehla vo [[Westminster]]i.
Na začiatku svojej vlády sa Karol orientoval najmä na zahraničnú politiku. Nechal sa zatiahnuť do [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], konfliktu, kde proti sebe stáli katolíci a protestanti v Európe. Pomáhal svojmu bratancovi [[Frederik III. (Dánsko)|Frederikovi III.]] získať naspäť územia od cisára Svätej ríše rímskej ríše [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] Karol vyhlásil vojnu Španielsku s cieľom prinútiť [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] pomôcť Frederikovi. Parlament navrhoval zaútočiť na španielske kolónie v Novom svete, čím mohli získať peniaze na financovanie vojny. Karol radšej bojoval na kontinente. Parlament mu preto dal len určitúobmedzenú sumu peňazí. Aj keď to s vojnou nevyzeralo dobre, Karol odmietal odvolať veliteľa, vojvodu z Buckinghamu, a radšej rozpustil parlament. Vzápätí zaviedol vyššie dane. Aj keďHoci sa mu čiastočne podarilo získať nejaké peniaze získať, zakrátko ich opäť minul na neúspešné vojny. Nakoniec musel akceptovať zákon vydaný parlamentom v roku [[1628]] (tzv. ''Petition of right''), ktorý mu neumožňoval zvýšiť dane bez súhlasu parlamentu. O rok po ďalších nezhodách s členmi snemovne reprezentantov parlament opäť rozpustil. Uzavrel mier s Francúzskom a Španielskom (keďže by nemohol financovať vojny) a ďalších 11 rokov vládol bez parlamentu. Toto obdobie je známe ako 11 rokov tyranie. Podobne ako jeho otec zastával názor, že kráľovská moc pochádza od Boha, preto by sa kráľ mal zodpovedať len jemu. Peniaze získaval rôznymi spôsobmi, najmä prostredníctvom pokút. Tieto pokuty boli udeľované väčšinou za neuposlúchnutie zákonov, ktoré zaviedol taktiež Karol.
 
== Cirkev ==
Snažil sa urobiť zmeny v anglikánskej cirkvi. Chcel obmedziť vplyv [[kalvinizmus|kalvinizmu]] a orientovať ju viac na tradičné ideály. V tomto mu pomáhal jeho poradca [[William Laud]], ktorého roku [[1633]] vymenoval za arcibiskupa v [[Canterbury]]. Ten zrušil puritánov a zaviedol nové reformy, ktoré sa stretli s veľkou dávkou nevôle. Na potrestanie tých, čo odmietali jeho reformy, využíval najvyššie súdy v krajine: Súd najvyššej komisie a Súdny dvor. Počas Karlovej vlády boli tieto súdy ešte viac skorumpované ako v predchádzajúcich obdobiach. Tieto praktiky sa snažili zaviesť do cirkvi aj v Škótsku. Škóti však nechceli dovoliť, aby ich ovládli Anglikánianglikáni, a takpreto vypukla vzbura. Karol neuspel, a tak Škótom udelil náboženskú slobodu. Tento neúspech znamenal koniec Karlovej absolutistickej vlády kvôli finančným ťažkostiam. Roku 1640 musel preto znovu zvolať parlament.
 
== Parlament ==
Riadok 29:
== Občianska vojna ==
[[Súbor:The Execution of Charles I.jpg|thumb|Sťatie Karola I. pred Banqueting House]]
Obe strany sa v roku [[1642]] začali pripravovať na občiansku vojnu. Karol sa usídlil v Oxforde a mal pod kontrolou sever a západ Anglicka. Jeho priaznivci sa nazývali Cavaliericavalieri. Parlament kontroloval Londýn a juhovýchod, kde boli najbohatšie oblasti. Preto aj neskôr nemuseli zápasiť s nedostatkom financií ako Cavaliericavalieri. Na čele parlamentariánov stál [[Oliver Cromwell]], pochádzajúci z nižšej šľachty. Vytvoril nový typ armády zloženej prevažne zo schopných, vzdelaných mužov. Vojna začala [[25. októbra]] [[1642]] bitkou pri Edgehille a pokračovala do roku [[1644]], keď parlament získal definitívnu prevahu. Karol ušiel do Škótska, kde hľadal útočisko u presbyteriánov. Tí ho však vydali parlamentariánom, ktorí ho uväznili v Northamptonshire. Neskôr bol presunutý do Hampton Court. Podarilo sa mu ujsť a ukryl sa na Carisbrookskom zámku Carisbrooke. Odtiaľ sa snažil dohodnúť so Škótmi, súhlasil, aby v Anglicku nastolili [[presbyterianizmus]], ak by to pomohlo poraziť parlament. V júli [[1648]] preto vypukla druhá občianska vojna, keď Škóti zaútočili na Anglicko. No ich porážka pri Prestone znamenala koniec akýmkoľvek snahám Cavalierovcavalierov.
Karol bol prevezený do Hurstského zámku Hurst a neskôr do Windsoru. Roku 1649 sa proti nemu začal súdny proces. Ešte nikdy sa nestalo, aby kráľsúdili bol súdenýkráľa. Proces viedol generál John Cook. Karol bol obvinený z velezrady a iných zločinov. Stále veril v kráľovskú moc danú od boha, preto ho vraj nemôžu súdiť. Odmietal sa aj obhajovať. Súd ho však uznal vinným a odsúdil ho na smrť sťatím. Bol popravený 30. januára 1649. Ľudia si mysleli, že sa bojí, lebo sa triasol, no v skutočnosti to bolo len od zimy. Jeho hlavaHlavu bolamu oddelenáoddelili jedným seknutím.{{chýba citácia}}
 
== Rodina ==