Akropola v Aténach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.105.167.102 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 92.245.5.41
Riadok 27:
[[Súbor:Akropolis by Leo von Klenze-award-3.jpg|left|thumb|250px|Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov]]Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde [[Dórovia|Dórov]]. Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa [[megarón]] v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 pred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti [[Kerameikos]] k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 pred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale [[Perzská ríša|perzská]] invázia v roku 480 pred Kr. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole.
 
Obnova sa začala z iniciatívy [[Themistokles (Atény)|Themistokla]] a [[Kymones|Kymóna]], ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu s rozmermi 262 x {{m|136|m}}. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené [[Peržania|Peržanmi]] nahromadili do jednej jamy, tzv. Perzského násypu, kde ich našli počas vykopávok v roku 1886.
 
Za [[Perikles|Periklovej]] vlády Akropolu po roku [[447 pred Kr.]] radikálne obnovili. Jeho zásluhou sa na stavbe sústredili najlepší umelci z celého Grécka pod vedením už vtedy slávneho sochára [[Feidias|Feidia]]. Akropola sa stala náboženským a myšlienkovým centrom Atén, ako aj kultúrnym symbolom gréckej civilizácie.