Desynonymizácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Desynonymizácia''' je sémantický proces v [[Slovná zásoba|lexikeslovnej zásobe]] spočívajúci vo významovej [[Diferenciácia|diferenciácii]] výrazov,<ref>Desynonymizácia. In Piaček, Jozef – Kravčík, Miloš (eds.). ''FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia''. Ver. 3.0. Bratislava : [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]], Katedra aplikovanej informatiky, 2001-03-01 [cit. 2018-04-02] [http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvd/desynonymizacia.html Dostupné online].</ref>{{Lepší zdroj}} opak [[Synonymizácia|synonymizácie]], spolu s ktorou tvorí diachronickú kategóriu (podobne ako napr. [[homonymizácia]] a [[dehomonymizácia]]).<ref>Ivanová-Šalingová, Mária. Z problematiky historickej lexikológie. In ''Jazykovedný časopis''. 1968, roč. 19, s. 235.</ref> Desynonymizácie je charakteristickým rysom odbornej terminológie (kým sa nedôjde k terminologickej diferenciácii sémanticky preťaženého a príliš frekventovaného základu).<ref>Sršeň, Alfréd. Vzťahy medzi termínmi so základom „zpráva“ a „information“. In ''Knihovník''. 1966, roč. 11, č. 1, s. 25-27.</ref>
 
Do anglickej jazykovedy uviedol teóriu desynonymizácie (i samotný termín desynonymizácia) anglický romantický filozof a básnik [[Samuel Taylor Coleridge]], pravdepodobne pod vplyvom nemeckých filológov. Vysvetľoval ňou postupný vývoj [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]] z jeho primitívnej podoby tvorenej niekoľkými zvukmi do komplexného systému, akým bola napr. [[angličtina]], čo značne kontrastovalo s vtedy rozšírenou „božskou teóriou“ o pôvode jazyka, podľa ktorej bol jazyk (napr. hebrejčina) človeku daný [[Boh]]om v dokonalej podobe a ďalším vývojom sa len degeneroval. Coleridge ako príklad desynonymizácie v angličtine uvádzal napr. ''fancy'' a ''imagination''.<ref>Roberts, Daniel Sanjiv. ''Revisionary Gleam : De Quincey, Coleridge, and the High Romantic Argument''. Liverpool : Liverpool University Press, 2000. ISBN 0-85323-794-8, p. 138. [https://books.google.sk/books?id=41rbxehPg0MC&pg=PA138 Dostupné online]. [cit. 2018-04-02].</ref>
 
== Referencie ==