Atreus (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 9 bajtov ,  pred 4 rokmi
(Hneď ako)
 
'''Atreus''' alebo '''Átreus''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ατρεύς</span> – Atreus/iný prepis:Átreus, {{v jazyku|lat|''Atreus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn elidského kráľa [[Pelops (syn Tantala)|Pelopa]] a jeho manželky [[Hippodameia (dcéra Oinomaa)|Hippodameie]].
 
Bol zosnovovateľ celého radu krutých činov, ktoré sa viazali k [[Mykénska kultúra|mykénskemu]] hradu a trom generáciám jeho rodu. Nešťastie a utrpenie v jeho rodine sa začalo jeho predkom [[Tantalos (syn Dia)|Tantalom]], ktorý si ako obľúbenec bohov dovolil urobiť hrozný čin. Jedného dňa sa odvážil [[boh]]om pri hostine naservírovať mäso svojho syna Pelopa. Za tento zločin ho bohovia potrestali. V podsvetí mu visí nad hlavou obrovský balvan, ktorý sa chystá každú chvíľu spadnúť a rozdrviť ho. Atreovho otca Pelopa bohovia potom oživili, ale Tantalovo potomstvo už platilo za jeho hriech. Jeho rod sa stal v nasledujúcich generáciach pôvodcom hrozných a krutých činov, ktorým urobili koniec bohovia.
 
Prvý zločin spáchal Atreus spoločne so svojim bratom [[Thyestes|Thyestom]], a to dokonca za povzbudzovania ich matky Hippodameie. Zabili totiž svojho nevlastného brata [[Chrysippos (syn Pelopa)|Chrysippa]], ktorého matkou bola milenka kráľa Pelopa, [[Nymfa (mytológia)|nymfa]] [[Axioché|Axiocha]]. Dôvodom vraždy bola pomsta otcovej nevery a tiež odstránenie možného uchádzača o trón. O tomto čine však hovorí aj iná verzia, že obaja bratia odmietli plány svojej matky a ona potom Chrysippa zavraždila sama, pričom chcela čin zviesť na tébskeho kráľa [[Laios (syn Labdaka)|Laia]]. Či tak alebo onak, obaja bratia potom utiekli pred hnevom svojho otca z [[Ilia|Elidy]] a našli útočisko v [[Mykény|Mykénach]].[[Súbor:Tholos of Atreus.jpg|náhľad|''Vstup do hrobky (Tholos) Atreus (tzv."Atreova pokladnica")'', postavená okolo roku 1250 pred Kr. v Mykénach. Objavil ju [[Heinrich Schliemann]] v roku 1874]]