Infarkt myokardu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
linky
Riadok 33:
}}
 
'''Infarkt myokardu''' (iné názvy pozri nižšie) je akútna nekróza (odumretie) okrsku srdcového svalu (myokardu) následkom prerušenie prívodu krvi. Dochádza k nemu náhlym uzáverom srdcovej (koronárnej) tepny, najčastejšie následkom trombózy[[Trombóza|trombózay]], nasadajúcej na prasknutý [[Ateroskleróza|aterosklerotický plát]], čím zanikne protizrážanlivá ochrana endotelu tepny. Aterosklerotický plát vzniká dlhodobým ukladaním tukových látok do steny cievy, podkladom je teda [[ateroskleróza]]. Ďalšou príčinou môže byť uzáver, spôsobený spasmom koronárnej tepny, zriedkavo iným materiálom alebo plynovou bublinkou (príhody pri potápaní). Následkom uzatvorenia koronárnej tepny môže byť aj zástava obehu ([[náhla srdcová smrť]]) v dôsledku arytmie - [[Fibrilácia komôr|fibrilácie komôr]]. Pokiaľ nie je krvný prúd v postihnutej tepne obnovený do 2 hodín, dochádzka k nevratnému poškodeniu svaloviny postihnutej časti srdca. Obnovenie prietoku krvi aj po 2 hodinách je účelné, pretože časť svaloviny je nedokrvená len čiastočne a môže sa zotaviť aj po dlhšej dobe. Rozhodujúcim faktorom pri liečbe akútneho infarktu myokardu je teda čas a pri podozrení treba vždy včas kontaktovať zdravotnícku záchrannú službu.
 
== Názvy ==
Riadok 99:
 
== Príčiny vzniku infarktu ==
Základnou príčinou je ukladanie lipidov (cholesterolu) do steny tepny - vznik [[Aterosklerotický plátAteroskleróza|aterosklerotického plátu]], ktorý zužuje jej priesvit. To môže spôsobiť bolesti pri námahe, typicky lokalizované za hrudnou kosťou s vyžarovaním do ľavej ruky, krku alebo nadbrušku, nazývané [[ischemická choroba srdca#angina pectoris|angina pectoris]]. V dôsledku prasknutia aterosklerotického plátu a nasledovného zhlukovania krvných doštičiek dochádza k čiastočnému alebo úplnému uzáveru tepny a nedokrveniu (ischémii) srdcového svalu (myokardu) za uzáverom. Vyskytuje sa aj infarkt myokardu následkom spasmu (kŕča) koronárnej tepny, zriedkavo jej zápalu (arteritídy) alebo vonkajšieho poranenia. Vyvolávajúce momenty môžu byť fyzická záťaž, vystavenie [[stres]]u, [[chlad|chladu,]] ale infarkt môže vzniknúť aj bez zrejmej príčiny.
 
=== Rizikové faktory pre vznik infarktu myokardu ===
Riadok 172:
 
=== Prednemocničná starostlivosť<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Ibanez|meno=Borja|spoluautori=et al.|titul=2017 ESC Guidelines for the management of acute myocardial infarction in patients presenting with ST-segment elevation|periodikum=European Heart Journal|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Oxford Academic|miesto=|dátum=7 January 2018,|ročník=39|číslo=2|strany=119–177|issn=|doi=https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehx393|url=|dátum prístupu=}}</ref> ===
Pri podozrení na akútny infarkt myokardu je potrebné neodkladne pacientovi podať 150 - 300 mg kyseliny acetylsalicylovej (Acylpyrin, Aspirin). K čiastočnému zmierneniu bolestí môže dôjsť po podaní nitroglycerínu alebo isoisorbid dinitrátu pod jazyk alebo v sprayi, avšak v prípade infarktu pravej komory môže dôjsť k výraznému poklesu krvného tlaku, ktorý treba liečiť neodkladným podaním tekutín v infúzii. Pacient musí zotrvať v pokoji, bez fyzickej aj psychickej záťaže. Treba zhotoviť štandardný 12 - zvodový [[Elektrokardiografia|EKG]] záznam, ktorý má zhodnotiť lekár (prípadne aj jeho zobrazenie na diaľku) a rozhodnúť o ďalšom postupe. Pacient musí mať zaistený prístup do žily a trvalé monitorovanie EKG. Podľa potreby má dostať malú dávku sedatíva a opiátového analgetika, napr. morfínu. Aplikácia kyslíka sa odporúča len pri poklese saturácie krvi pod 90%. V prípade malígnej [[Arytmia|arytmie]] (napr. [[KomorováFibrilácia fibriláciakomôr|komorovej fibrilácie komôr]]), resp. straty vedomia  treba neodkladne začať s [[Kardiopulmonálna resuscitácia|kardiopulmonálnou resuscitáciou]].
 
=== Akútny infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI)<ref name=":1" /> ===
Riadok 186:
presenting without persistent ST-segment
elevation|periodikum=European Heart Journal|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Oxford Academic|miesto=|dátum=2016 January 14|ročník=37|číslo=3|strany=267–315|issn=|doi=doi:10.1093/eurheartj/ehv320|url=https://academic.oup.com/eurheartj/article/37/3/267/2466099|dátum prístupu=}}</ref> ===
V prípade NSTEMI sú pacienti liečení nízkomolekulárnym heparínom (LMWH - low molecular weight heparin), napr. enoxaparínom, ďalej dostávajú  tzv. duálnu [[Antitrombotická liečbaAntitrombotikum|antitrombotickú liečbu]], pozostávajúcu z kyseliny acetylsalicylovej a ďalšieho inhibítora agregácie trombocytov (P2Y12) - clopidorgel, prasugrel, ticagrelor a betablokátor. V prípade pretrvávajúcich ťažkostí je indikovaná koronárna angiografia a prípadne PCI.
 
=== Nasledovná liečba ===
Pacienti po infarkte myokardu dostávajú 8 - dňovú liečbu [[Heparín|heparínom]] (nefrakcionovaným alebo nízkomolekulárnym) a ďalej užívajú 12 mesiacov tzv. duálnu [[Antitrombotikum|antitrombotickú]] liečbu.  Bez ohľadu na hladinu cholesterolu (LDL cholesterolu) sa odporúča podávanie lieku zo skupiny statínov (napr. atorvastatin), ďalej betablokátora a niektorého preparátu zo skupiny ACE inhibítorov alebo ARB. V minulosti mali pacienti predpísaný dlhodobý pokoj na lôžku (ktorý pravdepodobne viedol za vtedajšej liečby k zbytočným pľúcnym embóliam), dnes sa v nekomplikovaných prípadoch povoľuje pohybová aktivita od prvých dní a spravidla po týždni môžu byť pacienti bez komplikácii prepustení do ambulantnej starostlivosti.
 
V prípade, že revaskularizačná liečba nebola úspešná, zvažuje sa bypassová operácia.
 
Pre liečbu pacientov s akútnym infarktom myokardu sú k dispozícii aj ďalšie lieky, napríklad [[Antiagregans|antiagregancia]] a [[Antikoagulans|antikoagulancia]], ktoré sa používajú skôr v špeciálnych situáciach.
 
== Komplikácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kondur|meno=Ashok, K.|titul=Complications of Myocardial Infarction|url=https://emedicine.medscape.com/article/164924-overview#showall|dátum vydania=Dec 18, 2014|dátum prístupu=16.1.2018|vydavateľ=Medscape}}</ref> ==
Riadok 202:
Ruptura komorového septa (medzikomorovej prepážky) má za následok prenikanie krvi z ľavej do pravej komory.  Prejavuje sa nálezom nového šelestu na srdci. Diagnóza sa dá stanoviť [[Echokardiografia|echokardiograficky]]. Dochádza k preťaženiu pravej komory, prípadne aj  k poklesu krvného tlaku až vývoju zlyhania oboch komôr a rozvoju kardiogénneho šoku. Liečba je kardiochirurgická, v niektorých prípadoch sa dá defekt uzatvoriť perkutánnou intervenciou pomocou okluderu.
 
Ruptura (prerušeniepretrhnutie) papilárního svalu vede k rôzne závažnej  insuficiencii[[Chlopňová chyba|insufficiencii mitrálnej chlopne]]. Vzniká najčastejšie 7- 10 dní po infarkte. Prejavuje sa novým systolickým šelestom a rôzne závažným zlyhaním ľavej srdcovej komory, prípadne až kardiogénnym šokom. Diagnóza sa stanovuje [[Echokardiografia|echokardiograficky]]. Pacient sa stabilizuje obvyklou liečbou [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhania]] a nasledovne sa kardiochirurgicky lieči mitrálna insufficeincia (najčastejšie náhradou chlopne).
 
[[Aneuryzma]] (vydutie) ľavej komory  ohrozuje pacienta pacienta rupturou alebo vznikom trombu s nasledovnou embolizáciou. Je potrebná [[Antikoagulans|antikoagulačná]] liečba.
 
V dôsledku mechanických komplikácii, ale aj následkom straty funkcie časti ľavej srdcovej komory často dochádza k zlyhaniu ľavej komory, ktoré sa lieči tak, ako [[srdcové zlyhanie]] iného pôvodu. Akútne srdcové zlyhanie v prvých hodinách po vzniku infarktu myokardu je dôvodom k neodkladnej p-PCI, a to aj v rámci [[Kardiopulmonálna resuscitácia|kardiopulmonálnej resuscitácie]] a poresuscitačnej starostlivosti, pokiaľ je dostupné pracovisko s potrebným vybavením. Z liekov sa používajú v prvom rade intravenózne podávané nitráty a ACE inhibítory.
Riadok 226:
* Výber zdravých jedál: pestrá strava, primeraný príjem energie. Odporúčané: ovocie, zelenina, celozrnný chlieb a pečivo, chudé mäso, ryby, nízkotučné mliečne výrobky. Redukovať nasýtené tuky.
* 30 minút miernej fyzickej aktivity denne
* BMI (body mass index - index telesnej hmotnosti) pod 25kg/m2 a vyhnúť sa centrálnej [[Obezita|obezite]]. Vyhnúť sa nárastu hmotnosti, ak je obvod pása u žien 80-88 cm a u mužov 94 - 102 cm; ak je väčší než 88, resp 102 cm, je žiadúca redukcia hmotnosti.
* krvný tlak pod 140/90 mmHg
* celkový sérový [[cholesterol]] pod 5 mmol/l
* LDL cholesterol pod 3 mmol/l
* glykémia pod 6 mmol/l
U rizikových osôb sa odporúča udržať krvný tlak pod 130/80 mmHg, celkový cholesterol pod 4,5 mmol/l, LDL cholesterol pod 2,5 mmol/l (ak je dosiahnuteľné, tak pod 2 mmol/l), glykémia nalačno pod 6 mmol/l, HbA1c pod 6,5%, ak je dosiahnuteľné. Treba zvážiť kardioprotektívnu liečbu u vysokorizikových osôb, zvlášť u tých, ktorí majú stanovenú diagnózu aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia.
 
V rámci sekundárnej prevencie (po prekonanom infarkte) pacienti spravidla dostávajú najmenejliečbu [[dyslipidémia]] alebo preventívnu medikáciu hypolipidemikom (spravidla zo skupiny statínov - atorvastatin, pravastatin, simvastatin) s cieľom znížiť hladinu LDL cholesterolu a zabrániť zhoršovaniu aterosklerózy, duálnu antiagregačnú liečbu (znižujúcu sklon k zhlukovaniu krvných doštičiek - trombocytov na poškodenom mieste tepny - základný mechanizmus vzniku uzáveru: acetylsalicytová kyselina s clopidogrelom, ticagrelorom a pod.), liečbu betablokátorom (carvedilol, nebivolol, bisoprolol...), chrániacu myokard pred poškodením ischémiou, prípadne liečbu ACE inhibítorom.
 
== Pozri aj ==