Kardiopulmonálna resuscitácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Ciernik M (diskusia | príspevky)
linky
Riadok 4:
Prvé lekárske pokusy o oživovanie umierajúcich boli zamerané na obnovu dýchania. Spomedzi mnohých spomeňme metódu Silvestrovu a Holger - Nielsenovu, pri ktorých sa nádych a výdych dosahoval vonkajšou manipuláciou s ramenami a hrudníkom. Účinný a klinicky použiteľný postup zaviedol až profesor Peter Safar, americký anesteziológ s českými koreňmi. Preskúmal účinnosť umelého dýchania z úst do úst a počas pôsobenia na Hopkinsovej univerzite ho spojil s objavmi Williama Kouwoena a Guya Knickerbockera, ktorí pri pokusoch s defibriláciou na zvieratách zistili účinnosť vonkajšej masáže srdca a tiež Jamesa Jude, ktorý ju overil na človeku. Tak vznikla jeho "ABC" koncepcia kardiopulmonálnej resuscitácie: zaistiť voľné dýchacie cesty ('''A'''irways), dýchanie ('''B'''reathing) a obeh krvi ('''C'''irculation)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Acierno|meno=Louis, L.|priezvisko2=Worrell|meno2=Timothy|titul=Peter Safar: Father of Modern Cardiopulmonary Resuscitation.|periodikum=Clinical Cardiology|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Wiley Periodicals, Inc.|miesto=|dátum=2007|ročník=30|číslo=|strany=52-54|issn=|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/clc.20042/pdf|dátum prístupu=}}</ref>. Táto koncepcia bola časom opakovane modifikovaná a doplňovaná o poresuscitačnú starostlivosť, resp. rozšírenú resuscitáciu; mnohé modifikácie boli nakoniec zrušené ako nepodstatné pre prerušovanie toho najpodstatnejšieho – vonkajšej masáže srdca. Po roku 2000 viacerí pracovníci zistili, že u mnohých, pravdepodobne väčšiny resuscitovaných pacientov je dôležitejšie obnovenie krvného obehu, ako dýchania. Okrem toho, väčšina potenciálnych záchrancov mala obavy alebo zábrany poskytnúť umelé dýchanie z úst do úst<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gordon|meno=Ewy, A.|priezvisko2=Sanders,|meno2=Arthur, B.|titul=Alternative Approach to Improving Survival of Patients With Out-of-Hospital Primary Cardiac Arrest.|periodikum=Journal of the American College of Cardiology|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2013|ročník=61|číslo=2|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>. Preto bola prijatá ako prijateľná alternatíva resuscitácie len samotná vonkajšia masáž srdca, čo je azda najvýznamnejšia zmena pôvodného Safarovho postupu. V najnovších smerniciach sa kladie dôraz na neprerušovanú vonkajšiu masáž srdca a minimalizujú sa úkony s neistým významom, ktorú odďaľujú a prerušujú vonkajšiu masáž srdca (zisťovanie pulzu, rutinná intubácia). Ďalším významným prínosom je zavádzanie automatizovaných externých [[Defibrilátor|defibrilátorov]] (AED), ktorých včasné použitie ďalej zvyšuje percento úspešne resuscitovaných. Nové smernice Európskej  resuscitačnej rady (European Resuscitation Council, ERC) z r. 2015 tiež viac zdôrazňujú úlohu spolupráce medzi operátorom tiesňovej linky a laickými záchrancami na mieste, prevenciu zástavy srdca a poresuscitačnú starostlivosť.[[Súbor:Kpr.jpg.jpg|alt=Základná KPR|náhľad|Schéma postupu základnej neodkladnej resuscitácie]]
== Fyziológia ==
Pre prežitie človeka je nevyhnutné zaistenie prísunu kyslíka do mozgu. Bez jeho prísunu nastáva [[bezvedomie]] v priebehu niekoľkých sekúnd a mozog podlieha nenávratnému poškodeniu po približne piatich minútach (táto doba je približná, predlžuje sa napríklad pri podchladení; tiež schopnosť zotavenia je lepšia u mladých ľudí, preto treba resuscitovať každého, kto nie je jednoznačne mŕtvy). U väčšiny resuscitovaných je prvotnou príčinou zastavenie srdca následkom fatálnej [[Arytmia|arytmie]] (napr. komorovej[[Fibrilácia komôr|fibrilácie komôr]] alebo komorovej tachykardie) a efektívnou pomocou vonkajšia masáž srdca. Hoci plnohodnotne nenahradí činnosť srdca, pri jej včasnom započatí nedôjde ani k zastaveniu dýchania, teda okysličovania krvi v pľúcach, ku ktorému spravidla dochádza až po niekoľkých minútach po zastavení krvného obehu. Počas krátkej doby na prežitie mozgových buniek postačuje aj malé množstvo zvyškového kyslíka v krvi, pľúcach a tkanivách, ktoré dopraví krv do mozgu pri vonkajšej masáži srdca<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Irwin|meno=Richard, S.|priezvisko2=Rippe|meno2=James M|titul=Intensive Care Medicine, sixth edition|vydanie=6|vydavateľ=Lippincott Williams and Wilkins|miesto=Philadelphia|rok=2008|isbn=|strany=186}}</ref>. Keď pacient prestane dýchať, zabezpečenie okysličovania krvi umelým dýchaním v čo najkratšom čase je nevyhnutné. Množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu, ktoré sa dostane do pľúc pacienta pri umelom dýchaní z úst do úst je dostačujúce pre dlhodobejšie prežitie mozgových buniek. Podmienkou účinného umelého dýchania sú voľné dýchacie cesty.  
 
== Základná neodkladná resuscitácia dospelých ==
Riadok 24:
6. Ak sa pri začiatočných vdychoch hrudník nedvíha ako pri normálnom dýchaní, pozrite sa do úst obete a vyberte akékoľvek cudzie teleso, skontrolujte, či je dostatočný záklon hlavy a nadvihnutie brady. Po dvoch neúspešných vdychoch začnite opäť stláčať hrudník.
 
Pre prežitie postihnutého sú rozhodujúce dva faktory: kvalitné neprerušované stláčanie hrudníka a včasná [[defibrilácia]] (v prípade fatálnej poruchy srdcového rytmu - komorovej[[Fibrilácia komôr|fibrilácie komôr]] alebo bezpulzovej komorovej tachykardie). Stláčanie hrudníka je prípustné prerušiť najviac na 10 sekúnd. Ak z nejakého dôvodu nechcete vykonávať umelé dýchanie, aspoň stláčajte bez prerušenia hrudník s frekvenciou 100 – 120/min. Pokračujte v resuscitácii, až kým sa pacient nezačne preberať: hýbať sa, otvárať oči a dýchať normálne, alebo kým nepríde profesionálna pomoc a neprevezme pacienta.  Dovtedy ho uložte do zotavovacej (stabilizovanej) polohy na boku (ak tomu nebrαni napr. zranenie).
 
Ak sa v blízkosti nachádza automatický externý [[defibrilátor]], treba ho priniesť a použiť pri resuscitácii. O jeho umiestnení podá informáciu dispečer záchrannej služby. Defibrilátor treba zapnúť a postupovať podľa jeho hlasových pokynov; prvým krokom je nalepenie elektród bez prerušenia resuscitácie. Počas analýzy rytmu a aplikácie defibrilačného výboja sa nikto nesmie pacienta dotýkať. Ak prístroj neaplikuje defibrilačný výboj, treba pokračovať v resuscitácii.
Riadok 33:
je poskytovaná kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi s použitím potrebného prístrojového vybavenia (kardiomonitor, defibrilátor, kapnograf...) a liekov (adrenalín, infúzna liečba, antiarytmiká...). Jej základom je naďalej vonkajšia masáž srdca a umelé dýchanie, každých 3 - 5 minút sa podáva vnútrožilne 1 mg adrenalinu. Je možné pacientovi podávať kyslík, jeho predávkovanie však môže byť škodlivé. Pri dlhšej resuscitácii na príslušne vybavenom pracovisku sa využíva umelá pľúcna ventilácia, prípadne prostriedky mechanickej podpory krvného obehu, ak sú dostupné. V rámci rozšírenej resuscitácie sa stanovuje, a ak je to možné, aj lieči aj príčina poruchy vitálnych funkcii. Na úspešnú kardiopulmonálnu resuscitáciu nadväzuje '''poresuscitačná starostlivosť''' na príslušne vybavenom pracovisku.
[[Súbor:AED open cutout.jpg|alt=Automatický externý defibrilátor|náhľad|Automatický externý defibrilátor]]
Častým nálezom pri rozšírenej neodkladnej resuscitácii je fatálna porucha srdcového rytmu. Lepšiu prognózu majú pacienti, ktorí majú defibrilovateľnú arytmiu - komorovú[[Fibrilácia komôr|fibriláciu komôr]] alebo komorovú tachykardiu, než pacienti s asystolou alebo elektrickou aktivitou bez prítomného pulzu. Pokiaľ je na kardiomonitore prítomný organizovaný rytmus, je na mieste kontrola prítomnosti pulzu a prípadné ukončenie masáže srdca.
 
'''Liečba príčiny zástavy krvného obehu a dýchania:'''
Riadok 50:
'''Starší pacienti''': postup je štandardný, treba rátať s častejšími zlomeninami rebier, ktoré nie sú dôvodom na prerušenie resuscitácie (skontrolujte správnu polohu rúk na hrudníku).
 
'''Zástava obehu následkom hypoxie''': Pacient má veľmi malú šancu na prežitie. Dochádza k nej následkom úrazu, dusenia, [[Astma|astmatického]] záchvatu, opuchu horných dýchacích ciest následkom [[Alergia|alergickej]] reakcie (v tomto prípade treba okamžite podať adrenalín - alergickí pacienti by mali mať automatický injektor - adrenalínové pero pri sebe).
 
'''Zástava obehu následkom komorovej fibrilácie pri [[Podchladenie|podchladení]]''': resuscitácia býva výrazne obmedzovaná prostredím. Nádej na obnovenie činnosti srdca je až po zahriatí pacienta nad 32 - 34 st.C.