Tatrikum: Rozdiel medzi revíziami

V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sú zachované miestami aj viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty (v Považskom Inovci označované ako [[kálnická skupina]]<ref>Olšavský, M. 2008, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_1_2/Olsav.pdf ''Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca.''] Mineralia Slovaca, 40, s. 1–16</ref>). Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách ([[devínske súvrstvie|devínske]] a [[meďodolské súvrstvie]])<ref name="Nemčok, 1993">Nemčok, J. (Editor) 1993, ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e – [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Nad nimi alebo v rámci nich ležia [[werfénske bridlice]], po uložení ktorých nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e – [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e – [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase – [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]] (so stopami dinosaurov rodu [[Liliensternus]]), iba miestami sa nachádzajú plytkovodné organodetritické až biohermné [[vápenec|vápence]]. Tieto horniny však boli často oderodované pri vrchnojurskom [[rifting]]u.