Obliehanie Sarajeva: Rozdiel medzi revíziami

}}

 

 

Obliehajúce sily mali vďaka geografickým podmienkam vynikajúcu šancu. Mesto Sarajevo, ktorého centrum sa rozkladá v údolí rieky [[Miljacka]] a je obklopené vysokými horami sa ukázalo byť ako ľahký cieľ. [[Juhoslovanská ľudová armáda]] (JNA), resp. Armáda Republiky srbskej (VRS) vytvorila okolo mesta líniu s dĺžkou 55 km, ktorú tvorila ťažká vojenská technika. Hneď ako Republika Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie, došlo k prvým stretom a eskalácii konfliktu. Na mesto dopadalo denne okolo 329 granátov. [[22. júla]] [[1993]] - to bolo dokonca 3 777 čo bolo najviac za dobu obliehania. Vznikli ohromné ​​materiálne škody; zničených bolo veľké množstvo (až 35 tisíc) budov. Ešte desať rokov po vojne boli stopy obliehania zrejmé, a rekonštrukcia mesta v nasledujúcich rokoch stála Bosnu aj medzinárodné spoločenstvo nemalé prostriedky. Boje si vyžiadali cca 11 000 ľudských životov (medzi nimi bolo 1601 detí), ďalších 50 000 ľudí bolo ranených.

V polovici roku 1993 bol v [[Butmir]]e pri medzinárodnom letisku (kde bola oblasť držaná bosnianskosrbskými jednotkami najužšia) vybudovaný 800 metrov dlhý tunel, ktorý spojil mesto s neobsadeným územím. Mesto tak mohli opustiť ranení, naspäť putovali lieky a potraviny. Ďalšou významnou podporou bol letecký most, ktorý do Sarajeva zriadila Organizácia spojených národov. V roku [[1994]] bol budovaný druhý, ešte širšie tunel, ktorý však nebol z dôvodu ukončenia obliehaní nikdy dokončený.

 

 

=== Ukončenie obliehania ===