Kniha proroka Izaiáša: Rozdiel medzi revíziami

d (Pravopis)
Druhá časť (Izaiáš 40-55; Deutero-Izaiáš) bola napísaná ku koncu [[exil]]u. Opisuje ťažké obdobie, keď chcel potešiť izraelský národ a snažil sa odpovedať na otázky. Hlásal, že babylonské božstvá padnú. V tomto období badať príklon k univerzalizmu, [[Boh]] stvoril celý svet a je Pánom histórie. Keď dal kráľ [[Kýros]] [[Židia|Židom]] slobodu, začali uvažovať či to nie je [[Mesiáš]]. Ale Izaiáš vravel, že Mesiáš nebude bojovník ale pokorný služobník, ktorý ich obnoví z vnútra a dá život mnohým, čo Židia nikdy nepochopili. Keď sa vrátili do [[Júdsko|Júdska]], mestá boli zničené, žili tu cudzie národy a boli proti nim ešte aj [[Samaritáni]]. Mysleli si, že prosby prorokov sa vyplnia hneď. Riešila sa tiež otázka, či postaviť, alebo nepostaviť chrám.
 
Autor tretej časti (Izaiáš 56-66; Trito-Izaiáš) je anonymný prorok, ktorého spis pridali k Izaiášovi. Je proti pesimistom, dáva Židom znovu odvahu a hovorí, že príčinou prekážok je hriech. Vraví, že Boh čoskoro ustanoví nový svet, že Boh je otec, ktorý odpúšťa a je verný svojmu ľudu. V otázke cudzincov je za to, aby mali prístup do chrámu, ale aby mali vyhradené miesto vzadu. Opisuje blaho Jeruzalemu aj obnovenie chrámu roku [[515 pred Kr.]] za [[Nehemiáš (biblická postava)|Nehemiáša]]a a [[Ezdráš]]a.
 
== Poznámky ==