Turínske plátno: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Riadok 22:
=== Argumenty proti ===
Neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, že Turínske plátno vzniklo. Biblia nezaznamenáva, že by sa s plátnom, do ktorého bol Ježiš zavinutý, stalo niečo divné, hoci spomína také detaily, že plátno bolo čisté (Mat.27:59) a že Jozef Arimatejský plátno kúpil (Mark. 15:46). Ján.20:5-7 dokonca uvádza, že učeníci našli po zmŕtvychvstaní ''"plachty ležať"'' (množné číslo!) a že existovala ''"šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave"'' a ktorá ''"ležala zvinutá na inom mieste"''. Už samotná existencia takejto šatky by bránila vzniku podoby ako ju vidíme na plátne.
V roku [[1988]] tri laboratóriá (v [[Oxford]]e, [[ZürichuZürich]]u a [[Tucson]]e) nezávisle od seba [[uhlíková metóda C14|uhlíkovou metódou C14]] testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov [[1260]]-[[1390]]. Čo viedlo k domnienke, že relikvia je stredovekým podvodom. V r. 2000 však vedecký výskum potvrdil, že textília bola v stredoveku opravovaná najmä na okrajoch, odkiaľ pochádzali vzorky troch laboratórií. Po odstránení týchto záplat v r. 2002, reštaurátori vyjadrili pochybnosti o materiáli, ktorí si vybrali vedci na výskum v r. 1988. Plátno okrem toho bolo uložené v [[Striebro|striebornej]] dóze a dlhodobý styk s kovom mohol ovplyvniť pomer uhlíka <sup>14</sup>C/<sup>12</sup>C a tým aj správnosť merania.
 
Pre nepravosť Turínskeho plátna svedčí aj dokonalosť s akou je domnelá tvár Ježiša zachytená. Pri zabalení do plátna by vznikol oveľa roztiahnutejší otlačok s množstvom zón, ktoré by sa neotlačili. Turínske plátno namiesto toho vyzerá ako obraz alebo fotografia.
Riadok 33:
Každé laboratórium dostalo vzorku s hmotnosťou okolo 50 miligramov. Zároveň dostali kontrolné vzorky: ľanové plátno pochádzajúce z [[Núbia|Núbie]], datované na 12. storočie; ľanové plátno z [[Théby|Théb]] z hrobu [[Kleopatra|Kleopatry]] rádiometricky datované medzi rokmi 110 a 75 pred Kr.; niekoľko vlákien odobraných z prikrývky sv. Ľudovíta Andegavenského, pochádzajúcej z obdobia medzi rokmi [[1290]] až [[1310]].
 
Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že výsledky uhlíkovej metódy boli skreslené. Spôsobili to vraj neskoršie záplaty na látke a [[sadza|sadze]] od [[sviečkasvieca|sviečok]] či [[olejová lampa|olejových lámp]]. Preto tkanina obsahuje veľa [[uhlík]]a, ktorým nasiakla, a jeho množstvo skresľuje výsledky uhlíkovej metódy. Ak by táto námietka mala byť pravdivá, musela by hmotnosť znečistenia plátna dvojnásobne prevyšovať hmotnosť samotného plátna. Ak by boli odobrali vzorku plátna zo záplaty, tak by vek plátna stanovený uhlíkovou metódou vyšiel na neskoršie obdobie, než sa plátno vierohodne objavilo.
 
Na Slovensku sa tejto otázke intenzívne venoval prof. RNDr. [[Anton Hajduk]], DrSc. bývalý pracovník SAV, ktorý k danej problematike vydal knihu.