Ibiza: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Dejiny: wikilinky
Riadok 44:
 
== Dejiny ==
Skalné maľby a [[megalit]]y dokladajú osídlenie ostrova už na začiatku [[2. tisícročie pred Kr.]]. Výraznú stopu tu zanechali [[Feničania]], ktorí okolo roku 700 pred Kr. založili prístav ''Ibes'' alebo ''Ebusim'' (tj. dnešnú ''Eivissu''). Názov, neskôr označujúci aj celý ostrov, zrejme pochádza od mena fenického a [[egypt]]ského boha [[Bes (boh)|Besa]]a. Z 5. až 2. stor. pred Kr. sa dochoval skalný chrám bohyne [[Tanit]] v jaskyni ''Es Culleram'' u ''Cala San Vicenç''. Po páde [[Kartágo|Kartága]] pripojil [[123 pred Kr.]] l. Quintus Caecillius Metellus Baleáry k [[rímskystaroveký Rím|rímskemu]] panstvu. Hlavné mesto sa vtedy volalo ''Ebesus'', neskôr za cisárstva aj ''Flavia Augusta''. [[Latinčina|Latinský]] názov ''Portus Magnus'' sa odráža v mene ''Sant Antoni de Portmany''.
 
Roku [[426]] Ibizu vyplienili Vandali, v 6. a 7. storočí patrila k [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. Po roku [[711]] sa Baleárske ostrovy dostali pod [[Mauri|maurský]] vplyv. Ibiza ([[Arabčina|po arabsky]] ''Jabiza'') zažila vpády [[NormaniaNormani (Normandia)|Normanov]] a na čas sa stala súčasťou [[Córdobský kalifát|Córdobského kalifátu]], od ktorého sa odtrhla v roku [[1009]]. Baleáry boli v 11. storočí útočiskom [[pirát (námorný lupič)|pirátov]]ov a v 12. storočí poslednou baštou [[Almorávidovci|Almorávidovcov]]. [[AragónAragónsko|Aragónsky]]sky kráľ [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I.]] dobyl v roku [[1229]] Mallorku a následne roku [[1235]] Ibizu a pripojil Baleáry k aragónskej korune. Po spojení aragónskeho a kastílskeho kráľovstva v roku [[1474]] boli dejiny Ibizy zviazané s osudmi celého [[Španielsko|Španielska]].
 
Vo svetle zámorských objavov na prelome 15. a 16. storočia sa Baleárske ostrovy ocitli na okraji zájmu. Počet obyvateľov klesal a ostrovy sa často stávali terčom nájazdov berberských pirátov. Na ochranu boli budované strážne veže, ľudia sa usídľovali na rozptýlených statkoch vo vnútrozemí a za vlády [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]] boli posilnené maurské hradby Starého Mesta (''D'alt Vila'') v Eivisse (od roku [[1999]] je Dalt Villa na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]). Núdza časom doháňala aj obyvateľov Ibizy ku [[korzár]]stvu, ktoré sa skončilo až na začiatku 19. storočia. Okolo roku [[1930]] začali na Ibizu vo väčšom množstve prichádzať britskí turisti, tento vývoj však na dve desaťročia prerušili [[Španielska občianska vojna (1936)|španielska občianska]] a [[druhá svetová vojna]] . Až od konca 50. rokov vyrastali pozdĺž pobrežia hotely a ostrov sa čoskoro premenil na významnú rekreačnú oblasť. Od roku [[1983]] sú Baleárske ostrovy autonómnym spoločenstvom.
 
== Galéria ==