Bezmenné mesto: Rozdiel medzi revíziami

<br>Ako sám opisuje, musel sa nachádzať v nejakom stave blízkom delíriu, že postúpil hodiny trvajúcu, [[klaustrofóbia|klaustrofobickú]] cestu do stredu Zeme, v úplnom tichu a po zhasnutí fakle i v temnote. Nakoniec dorazil do o ničo priestornejšej vodorovnej chodby, kde boli po stranách usporiadané drevené skrine s presklenými prednými stenami, veľmi podobné rakvám. Po ďalšom nekonečnom putovaní si zrazu uvedomil, že znovu niečo vidí - v tuneli sa objavilo akési podzemné svetielkovanie, ktoré bolo pri ďalšom postupe silnejšie a silnejšie. Vtedy zistil, že strop chodby je vyzdobený majstrovskými freskami, ktoré opisovali históriu Mesta bez mena.

 

<br>Hrdina príbehu si spočiatku neuvedomuje, že tieto tvory boli obyvateľmi i staviteľmi mesta; považuje ich za akési posvätné zvieratá, niečo ako bola vlčica pre [[Rím|Rimanov]].

<br>Keď bolo zrejmé, že postup púšte je nezadržateľný, tisícky bytostí začali kopať tunel do iného sveta v podzemí, o ktorého existencii ich presvedčili ich proroci. Na freskách bolo zaujímavé to, že nikdy nezobrazovali smrť alebo pohrebné rituály. Ďalšie zobrazovali skrytý podzemný svet večného dňa, postupný úpadok schopností maliara a vzostup nenávisti rasy voči vonkajšiemu svetu, ktorý ich zapudil.