Bahamy objavil v roku [[1492]] [[Krištof Kolumbus]]. Pôvodné indiánske obyvateľstvo vyhubili Španieli už v 16. storstoročí. Od začiatku 18. stor.storočia boli ostrovy britskou kolóniou, s výnimkou krátkej španielskej okupácie v 80. rokoch 18. stor. Kolonisti ich osídľovali väčšinou otrokmi dovezenými z Afriky. V období prohibície sa Bahamy stali významným centrom obchodu s liehovinami. Počas druhej svetovej vojny tu Američania zriadili niekoľko vojenských základní. Korunnej kolónii Bahamám udelilaudelilo [[spojenéSpojené kráľovstvo|Veľká Británia]] [[suverenita (právo)|nezávislosť]] [[10. júla]] [[1973]]. Hlavou štátu však zostáva britská kráľovná [[Alžbeta II.]] , ktorú na ostrovoch (30 väčších, 660 menších a okolo 2400 drobných ostrovčekov) zastupuje generálny guvernér. Ústava z roku [[1973]] je založená na uznesení o samospráve z roku [[1964]], parlament sa skladá zo snemovne poslancov a senátu, ministerským predsedom sa stáva vodca väčšinovej strany. Krajina je členom [[Britské spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. Jeden z ostrovov - [[San Salvador (ostrov)|San Salvador]] - objavil [[12. októbra]] [[1492]] Krištof Kolumbus. Roku [[1671]] si skupina britských osadníkov, žijúcich na Bahamách, zvolila prvého guvernéra. Roku [[1718]] však pristál pri ostrove guvernér menovaný anglickým kráľom a od tej doby boli Bahamy britskou kolóniou. Na tom nič nezmenila ani invázia [[Američania|Američanov]]USA ([[1776]]) či [[ŠpanieliŠpanielsko|Španielov]] ([[1782]] až [[1783]]).
Po skončení americkej vojny za nezávislosť sa na Bahamy prisťahovalo mnoho [[Briti|Britov]]. Roku [[1834]] boli černošskí otroci prepustení na slobodu. Od roku [[1841]] sa v krajine volí zákonodarný orgán, od roku [[1964]] má ústavu zaručujúcu rozšírenú autonómiu a roku [[1973]] je Bahamám pridelená úplná [[nezávislosť]].
V čele vlády bol od roku [[1992]] prvý nebelošský ministerský predseda [[Hubert Ingraham]]. Väčšina z 250 000 obyvateľov žije na ostrovoch [[Grand Bahama]] a [[New Providence]], na ktorom leží aj hlavné mesto [[Nassau]]. Krajina žije z cestovného ruchu a z výhodných daňových zákonov, ktoré z nej činia jedno z finančných centier sveta.
