Behaviorálna geografia: Rozdiel medzi revíziami

upresnenie niektorých skutočností a doplnenie viacerých údajov
(typografia)
(upresnenie niektorých skutočností a doplnenie viacerých údajov)
'''Behaviorálna geografia''' (angl. ''behavioralbehavioural geography'') alebo geografia časovo-priestorového správania sačloveka obyvateľstvaa správania v časopriestore sa sa začala rozvíjať v 60-tych rokoch 20. storočia. Vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínusubdisciplínu) humánnej geografie,. ktoráBola vzniklavýrazne zoovplyvnená spoluprácespoluprácou sos sociólogioupsychológiou, sociálnousociológiou, psychológiouteóriou marketingu a psychológiouďalšími vedami o spoločnosti a človeku. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí.
 
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa.
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď.
 
ZoPrvé súčasnýchpráce geografovs témami z behaviorálnej geografie sa na Slovensku objavili na Katedre regionálnej geografie PrírF UK v Bratislave v 70-tych rokoch 20. storočia (V. Ira, J. Paulov a O. Bašovský). V ostatných desaťročiach sa na Slovensku behaviorálnej geografii venujevenovali najmä [[Vladimír Ira]] a [[Daniel Kollár]], (obaja nav Geografickom ústave SAV) a František Križan (na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave). Z českých geografov je to najmä [[Dušan Drbohlav]] a Jana Spilková z Univerzity [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity]] v Prahe a Tadeusz Siwek z Ostravskej Univerzity v Ostrave. Niektoré podobne využiteľnéorientované výsledkypráce publikujú aj súčasní slovenskí psychológovia, sociológovia a environmentalisti.
 
 
1

úprava