Verzia z 09:37, 23. máj 2017 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací infobox, typo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:03, 14. apríl 2018 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací →‎Životopis: wl Ďalšia úprava →
Riadok 50: == Životopis == Narodil sa v [[Baku]], ukončil štúdium na inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa pripravovali budúci sovietski diplomati (MGIMO), po skončení štúdia tu aj prednášal historické disciplíny. Po páde [[ZSSR]] podnikal v [[Moskva\|Moskve]] a [[Istanbul]]e. V máji [[1994]] ho vymenovali za viceprezidenta Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu, v nasledujúcom roku ho zvolili do parlamentu, stal sa predsedom Azerbajdžanského olympijského výboru. V auguste [[2003]] sa stal predsedom vlády a keď jeho otec odstúpil z postu prezidenta pre zdravotné problémy, v prezidentských voľbách v októbri bol jediným kandidátom na uvoľnený úrad. Podľa oficiálnych výsledkov získal vyše 75 % hlasov, no väčšina medzinárodných organizácií, vrátane [[OBSE]], vyhlásila tieto voľby za neslobodné a nespravodlivé. Opozícia iniciovala masové protesty, ale bez pozitívneho výsledku. Stovky protestujúcich uväznili a Alijev napriek odporu opozície nastúpil do úradu. Občianski aktivisti sa sťažujú, že stav dodržiavania ľudských práv sa za pôsobenia İlhama Əliyeva nezlepšil. Opozícia pociťuje obmedzenia. Pravda, v marci [[2005]] pod tlakom medzinárodného spoločenstva a [[Rada Európy\|Rady Európy]] Əliyev prepustil z väzenia viacerých prominentných predstaviteľov opozície, ktorých zatkli roku [[2003]]. V apríli [[2006]] Əliyev uskutočnil cestu do [[Spojené štáty\|USA]], kde sa súkromne stretol aj s prezidentom [[George W. Bush\|G. W. Bushom]]. Cesta znamenala veľa najmä pre zlepšenie imidžu Alijeva, preto vyjadrovala opozícia nespokojnosť. Vo vzťahu k [[Náhorný Karabach\|Náhornému Karabachu]] zaujíma I. Alijev naďalej nezmieriteľné stanovisko a trvá na návrate územia pod zvrchovanosť ~~[[Azerbajdžan]]u~~Azerbajdžanu, voči [[Arménsko\|Arménsku]] sa vyjadruje nepriateľsky. Prezidentské voľby [[15. októbra]] [[2008]] vyhral podľa oficiálnych výsledkov s 89 % všetkých hlasov pri účasti 77 % voličov. Ale šesť hlavných opozičných strán bojkotovalo voľby, ktoré podľa nich boli zmanipulované a nedemokratické. Tiež správa [[OBSE]] kritizovala azerbajdžanskú vládu za mnoho porušovanie volebných praktík, napr. opozícia mala zakázané usporiadať predvolebné zhromaždenie.

İlham Əliyev: Rozdiel medzi revíziami