Leonhard Euler: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 30:
Akadémia v Petrohrade, založená [[Peter Veľký|Petrom Veľkým]], bola určená pre zlepšenie vzdelávania v Rusku a preklenutie vedeckej priepasti so západnou Európou. Týmto sa stala zvlášť atraktívnou pre zahraničných učencov, akým bol aj Euler. Akadémia mala dostatok finančných prostriedkov a rozsiahlu knižnicu ťažiacu zo súkromných knižníc Petra Veľkého a šľachty. Do akadémie bol prijímaný obmedzený počet študentov, aby bol učiteľský zbor odbremenený s dôrazom na výskum a bol mu poskytnutý nielen čas ale aj sloboda venovať sa vedeckým otázkam.
 
[[Katarína I. (Rusko)|Katarína I.]], sponzorka akadémie, ktorá pokračovala v pokrokovej politike svojho manžela, zomrela v deň príchodu Eulera. Ruská šľachta takto nadobudla väčšiu moc nad dvanásťročným Petrom II. Keďže nedôverovala zahraničným vedcom akadémie, rozhodla sa znížiť financovanie a spôsobovala ďalšie ťažkosti Eulerovi a jeho kolegom.
 
Po smrti Petra II. sa podmienky trochu zlepšili, Euler rýchlo postupoval v pozíciách na akadémii a v roku 1731 sa stal profesorom fyziky. O dva roky neskôr, Daniel Bernoulli, znechutený cenzúrou a nehostinnosťou, ktorým musel v Petrohrade čeliť, odišiel do Bazileje. Euler nastúpil na jeho miesto ako vedúci katedry matematiky.
 
7. januára 1734 sa oženil s Katharinou Gsellovou, dcérou maliara Akademického Gymnázia. Mladý pár kúpil dom na rieke Neve. Z ich trinástich detí sa iba päť dožilo vyššieho veku.
Riadok 38:
=== Berlín ===
 
Znepokojovaný trvajúcim nepokojom v Rusku, opustil Euler 19. júna 1741 Petrohrad a prijal miesto v [[Pruská akadémia vied|Berlínskej AkadémiíAkadémii]], ktoré mu ponúkol pruský kráľ [[Fridrich II. Veľký|Fridrich Veľký]]. Dvadsaťpäť rokov žil v [[Berlín]]e, kde napísal viac ako 380 článkov a vydal dve diela, ktoré ho najviac preslávili: ''Introductio in analysin infinitorum'', text o funkciách publikovaný v roku 1748 a ''Institutiones calculi differentialis'', text o diferenciálnom počte publikovaný v roku 1755.
 
Okrem toho bol Euler požiadaný, aby sa stal súkromným učiteľom Fridrichovej netere, princeznej z Anhalt-Dessau. Euler jej napísal vyše 200 listov, ktoré boli neskôr zahrnuté v najpredávanejšom zväzku s názvom ''Eulerove listy o rôznych veciach v prírodnej filozofii adresované nemeckej princeznej''. Táto práca obsahovala Eulerov výklad rôznych vecí vzťahujúcich sa na fyziku a matematiku a rovnako dobre ponúkala cenné pohľady na Eulerovu osobnosť a náboženské vyznanie. Táto kniha sa stala čítanejšou než ktorékoľvek iné z jeho matematických prác a bola publikovaná v celej Európe a v Spojených štátoch. Popularita týchto „Listov“ svedčí o Eulerovej schopnosti efektívne predniesť vedecké záležitosti laickému publiku, čo je zriedkavou schopnosťou výskumného vedca.
Riadok 94:
=== Teória čísel ===
 
Eulerov záujem o teóriu čísel možno pripísať vplyvu Christiana Goldbacha, priateľa z Petrohradskej akadémie. Mnohé z Eulerových raných prác v teóriíteórii čísel bolo založených na prácach [[Pierre de Fermat|Pierra Fermata]]. Euler niektoré Fermatove myšlienky rozvinul a niektoré jeho hypotézy vyvrátil.
 
Euler prepojil podstatu rozmiestnenia prvočísel s myšlienkami z analýzy. Dokázal, že súčet recipročných čísel k prvočíslam diverguje. Zároveň objavil vzťah medzi Riemannovou zeta funkciou a prvočíslami; známy ako Eulerov súčinový vzorec pre Riemannovu zeta funkciu.
Riadok 127:
=== Logika ===
 
Použitím uzavretých kriviek prispel k ilustráciíilustrácii [[Kategorický sylogizmus|sylogistického]] zdôvodňovania (1768). Tieto diagramy sa stali známe ako Eulerove diagramy.
 
== Osobná filozofia a náboženské presvedčenie ==