Slováci v Argentíne: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 19 bajtov ,  pred 3 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (preklep)
== Dejiny ==
[[Súbor:Portrait_ciger-hronsky-jozef.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Cíger-Hronský]] patrí medzi najvýznamnejších argentínskych Slovákov.]]
Za prvého Slováka, ktorý sa do Argentíny vysťahoval je považovaný Michal Kluch z Turčianskej župy z obce [[Slovany]], ktorý do Argentíny prišiel v roku 1894. Ďalším je maliar František Kováč. Ten do Argentíny prišiel už v roku 1912<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovenskykalendar.com/slovaci-v-argentinskom-chacu/|titul=Slováci v argentínskom Chacu|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=slovenskykalendar.com|dátum vydania=}}</ref>. V roku 1907 sa do Argentíny a neskôr na 15 rokov do [[Čile]] presťahoval aj spisovateľ a lekár [[Martin Kukučín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://kultura.sme.sk/c/5546947/patagonsky-experiment-martina-kukucina.html|titul=Patagónsky experiment Martina Kukučína|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. Prvá vysťahovalecká vlna Slovákov sa však začala po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (hlavne obdobie 1925-1935). V tomto období už totiž USA a Kanada začali obmedzovať možnosť migrácie a teda európski migranti sa začali zameriavať iným smerom. Argentína patrila v tej dobe medzi najbohatšie štáty na svete, súčasne mala obrovské množstvo voľnej pôdy, ktorú mala argentínska vláda záujem kolonizovať. Začala teda podporovať prisťahovalectvo a osídľovanie voľnej pôdy. Každý nový prisťahovalec mal možnosť získať voľnú pôdu, ktorá však bola zväčša v odľahlejších častiach štátu, čim chcela vláda prilákať nových osadníkov postupne do všetkých častí Argentíny. V krajine však bolo aj množstvo pracovných príležitostí pre robotníkov. Zo Slovenska tak začali v tomto období prichádzať predovšetkým muži, roľníci a robotníci, ktorí sem prichádzali primárne za prácou s tým, že po čase sa chceli vrátiť späť na Slovensko. Títo pochádzali hlavne z Bratislavskej, Nitrianskej a Zvolenskej župy. Tradičných prisťahovalcov tak začali tvoriť hlavne tzv. dolnozemskí Slováci, teda Slováci, ktorých predkovia sa pred storočiami usadili v Maďarsku, Srbsku (Vojvodina), či Rumunsku. Z týchto častí prichádzali celé slovenské rodiny, ktoré mali zámer sa v Argentíne usadiť na trvalo. Dolnozemskí Slováci hľadali v Argentíne nový a lepší život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://dennikn.sk/blog/dolnozemski-slovaci-v-argentine/|titul=Dolnozemskí Slováci v Argentíne|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=}}</ref>. Slovenská migrácia bola taká silná, že iba v Buenos Aires žilo na konci prvej vlny približne 10 000 Slovákov, celkovo v Argentíne asi 28 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovacivosvete.sk/851/argentina-%E2%80%93-zem-bavlny.php|titul=Argentína – Zem bavlny|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=slovacivosvete.sk|dátum vydania=}}</ref>. Slovenskí prisťahovalci sa sústreďovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Menšia časť sa venovala remeslám, či vlastnej živnosti. Hlavnými centrami Slovákov sa okrem hlavného mesta stali mestá [[Berisso (mesto v Argentíne)|Berisso]], [[Rosario]], [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdoba]] a [[Comodoro Rivadavia]]. V roku 1935 bol v mestečku Saenz Peňa pri Buenos Aires otvorený prvý slovenský evanjelický kostol.
 
Druhá vysťahovalecká vlna sa spája s obdobím okolo [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. Prví vysťahovalci tohto obdobia boli politickí disidenti a obyvatelia židovského pôvodu, ktorí utekali zo Slovenska pred perzekúciou. Po skončení vojny tvorili hlavnú časť vysťahovalcov naopak bývalí predstavitelia Slovenského štátu, či kultúrneho a spoločenského života danej doby. Kým v prvej vlne prichádzali hlavne roľníci a robotníci, v tejto vlne prichádzali predovšetkým vzdelanejší ľudia, teda politici, vedci, novinári, učitelia, či podnikatelia. Väčšina z nich sa obávala možných následkov po prehranej vojne spojených s hrozbou súdnych procesov. Vysťahovalcov po druhej svetovej vojne je možné tým pádom rozdeliť na ľudí spojených s kultúrnym a spoločenským životom a ľudí spojených s politikou režimu. Ku kultúrnej a spoločenskej časti patria významné osobnosti slovenskej histórie ako [[Jozef Cíger Hronský]], [[Koloman Kolomi Geraldini]], či [[Rudolf Dilong]]. Niektorí z nich boli predstaviteľmi [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], ktorú sa rozhodli založiť aj v Argentíne, čím vznikla tzv. Zahraničná Matica slovenská. Politickú migráciu tvorili bývalí predstavitelia režimu Slovenského štátu ako boli [[Ferdinand Ďurčanský]], [[Alojz Macek]], [[Štefan Polakovič]], či [[Štefan Haššík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/slovosobarg.html|titul=VÝZNAMNÍ SLOVÁCI V ARGENTÍNE|dátum prístupu=2017-12-09|vydavateľ=czsk.net|dátum vydania=}}</ref>. Niektorí z nich boli po vojne v neprítomnosti odsúdení na trest smrti, či iné dlhoročné tresty odňatia slobody. Časť z týchto prisťahovalcov neskôr odišla z Argentíny do USA alebo Kanady. S príchodom druhej vlny prišlo aj k rozvoju života katolíckej komunity argentínskych Slovákov, keďže prvú vlnu tvorili predovšetkým evanjelici. Medzi prisťahovalcami boli totiž aj katolícki kňazi, vďaka čomu mohli slovenskí vysťahovalci začať vôbec prvýkrát navštevovať aj bohoslužby v slovenskom jazyku (1948).
218

úprav