Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 5:
O Aztékoch ako národe pozri [[Aztékovia]].
=
Po zániku [[Toltékovia|toltéckeho]] hlavného centra [[Tula]] (severne od Texcoca) roku [[1168]] veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a postupne sa usadzovalo okolo brehov [[jazero|jazera]] Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli [[Aztékovia]]. Podľa tradície Aztékovia putovali zo severu z územia nazývaného [[Aztlán]] nasledujúc starobylú [[legenda (povesť)|legendu]] ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové [[mesto (všeobecne)|mesto]] tam, kde uvidia [[orol (rod)|orla]] sediaceho na vrchole [[Opunciovité|kaktusu]] a požierajúceho [[hady|hada]]. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia – na močaristom [[ostrov]]e pri západnom brehu jazera.
Riadok 21:
** [[1428]] – [[1440]]: [[Itzcóatl]]
=
V roku [[1428]] Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roku tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: [[zlato]], [[drahokam]]y, [[odev]]y, [[perie|perá]], [[kukurica siata|kukurica]]. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil [[zahraničná politika|zahraničnú politiku]] a spoločné [[Ozbrojené sily|vojsko]], vládca Tlacopánu riadil [[umenie]] a [[remeslo|remeslá]] a vládca z Texcoka riadil [[Zákon (právo)|zákonodarstvo]]. Itzcóatl staval [[chrám]]y a [[budova|budovy]], [[hrádza (stavba)|hrádzu]] spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu.
Riadok 36:
Medzitým, [[13. august]]a [[1521]], už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo [[španielsko|Španielom]] a z Aztéckej ríše sa stalo [[Nové Španielsko]] na čele s Hernandom Cortésom.
=
Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried – [[roľník]]ov a [[šľachta|aristokraciu]]. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo [[vojna|vojne]]. Jadro aztéckej armády tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci vojenskú službu. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda – [[Obchodná činnosť|obchodníci]]. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú korisť za potrebný [[tovar]].
Riadok 47:
Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a [[jadeit]]. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov.
= '''''Náboženstvo a kultúra''''' =
Aztékovia prinášali svojim bohom krvavé ľudské obety, pretože verili, že si ich naklonia a udobria. Obetovali najmä vojnových zajatcov, ktorých zajali počas početných vojnových výprav. Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli získať vyššiu vojenskú hodnosť. Každoročne obetovali tisíce ľudských životov. Obrad obetovania uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, pazúrika alebo z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Podľa Aztékov bola duša nesmrteľná a po smrti dostala to, čo si zaslúžila: v nebi boli duše hrdinov, v obyčajnom nebi duše dobrých obyčajných ľudí a zlí trpeli vo večných temnotách. Národným bohom Aztékov bol '''Huitzilopochtli''' (Kúzelník kolibrík), jeho matka, bohyňa '''Coatlique''' oblečená v sukni z hadov, bola bohyňou zeme. Bohyňa lásky sa volala '''Tlazolteotl'''. Aztékovia prijali niektorých bohov aj z dobytých území. Každé božstvo malo vlastné chrámy a podľa aztéckej viery vyžadovalo ľudské obety. Aj vďaka svojej krutosti si Aztékovia znepriatelili susedné národy, ktoré sa neskôr spojili so Španielmi a prispeli k porážke Aztéckej ríše.
= '''Poľnohospodárstvo, remeslá, obchod, kultúra''' =
Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pestovali kukuricu, tabak, kakao, bavlnu. Nepoznali kone ani hovädzí dobytok. Aztékovia boli šikovní remeselníci – spracovávali kovy (zlato, striebro, meď), tkali bavlnené látky, zhotovovali keramické výrobky bez hrnčiarskeho kruhu. Vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier vtákov. Spočiatku tvoril aztécku ekonomiku prevažne výmenný obchod a hlavným výmenným prostriedkom sa stali '''kakaové bôby'''.
Aztékovia používali pokročilý zavlažovací systém, ktorý im dovoľoval pestovať aj na vyschnutých územiach. Väčšinou si vyhliadli plytké jazerá, do ktorých nanosili zeminu a povytvárali tak malé ostrovčeky – plávajúce záhrady zvané '''chinampas'''. Takto vybudované plantáže obsahovali veľmi úrodnú pôdu vhodnú pre pestovanie mnohých plodín.
Aztékovia používali jazyk '''nahuatl,''' obrázkové písmo a kalendár s priestupným rokom. Považujú sa zakladateľov loptovej hry futbal.
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Aztékovia]]
| |||