Malá Ázia: Rozdiel medzi revíziami

(objektivita)
=== Starovek ===
[[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor]]
V Malej Ázii žilo v staroveku mnoho národov. V rokoch 1500{{--}}1000 pred Kr. tu žili hlavne [[Chetiti]], ktorí tu vytvorili vyspelú [[orient]]álnu kultúru. Neskôr sem prišli iné národy, pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]], [[Frýgovia]], [[Lýdi]], [[Tráci]] a [[Kapadóčťania]]. Tieto národy však neboli gréckeho pôvodu. Z Malej Ázie pochádzajú pravdepodobne aj [[Kréta|krétski]] [[Minojská kultúra|Minojci]]. V tomto období sa tu pravdepodobne na západe polostrova usadili aj [[Achájci|achájski Gréci]], alebo im príbuzné protogrécke kmene, ku ktorým patrili aj starovekí [[Trója]]nia. Okolo 11. stor. pred Kr. sa na západe trvalo usadili [[Gréci]]. Boli to [[Aiolovia]] na severozápade, [[Iónovia]] v stredozápade a [[Dóri]] na juhozápade Anatólie. Títo Gréci nekôr kolonizovali aj celé severozápadné pobrežie (Ióni). Najvýznamnejšie grécke mestá západnej Anatólie boli [[Halikarnas]]os, [[Efez|Efesos]], [[Izmir|Smyrna]] a [[Milét]]. Práve tu vznikla klasická [[grécka filozofia]]. Na juhu polostrova žili už od [[Mykénska kultúra|Mykénskej doby]] Pamfýlski Gréci, v [[Pamfýlia|Pamfýlii]]. Počas [[Veľká Gréckagrécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizácie]] sa Gréci usadili vo všetkých severných a južných pobrežných oblastiach. Na severe, v kraji [[Pontos]] vznikli kolónie mesta [[Milét]], ako [[Trabzon|Trapezus]], [[SinopeSinop]]e, [[Rize]], [[Kotyora]], [[Atény (Pontos)|Atény]] a mnohé ďalšie, menšie kolónie. Na juhu sa Gréci usadili v mestách [[Patara (Lýkia)|Patara]], [[Xanthos]], [[Soloi]], [[Malos]] a [[Tarsos]]. Gréci sa dostávali do kontaktov so svojimi susedmi, predovšetkým s Lýdmi a Frýgmi, často si s nimi vymieňali kultúrne poznatky, ale aj bojovali. Lýdi vyplienili aj [[Izmir|Smyrnu]]. Gréci si z nich často robili posmech, preto vznikla aj posmešná báj o kráľovi [[Midas]]ovi. V 6. stor. pred Kr. si celú Malú Áziu podmanili [[Peržania]]. Tým sa podarilo ovládnuť aj grécke oblasti, proti nim tu potom vzniklo povstanie [[Maloázijskí Gréci|maloázijských Grékov]], ktoré ale bolo potlačené. Peržania museli uznať nezávislosť Grékov zo západnej Anatólie až potom, čo boli v Grécku porazení. Definitívny koniec perzského panstva nastal až v 4. stor., kedy Perzskú ríšu zničil [[Alexander Veľký]]. Od tejto doby začína trvalý grécky vplyv na všetky oblasti Malej Ázie. Po smrti Alexandra Veľkého sa územie rozdelilo na viacero gréckych kráľovstiev, najvýznamnejšia bola [[Seleukovská ríša]], juh ovládala [[Ptolemaiovská ríša]], na západe sa presadilo [[Pergamos|Pergamské kráľovstvo]], významná bola aj [[Kapadócia|Kapadócka ríša]] a [[Pontos]]. Vo všetkých územiach, kde nebývali Gréci sa usadilo mnoho gréckych kolonistov, ako aj v nových mestách, tak na vidieku. Grécky vplyv a grécke obyvateľstvo bolo také veľké, že sa už do 1. stor. helenizovalo celé pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa s Grékmi pomiešalo a začalo rozprávať [[Gréčtina|grécky]]. V Anatólii vzniklo mnoho veľkých gréckym miest ako napr. Nikomedia, Nikaia, [[Antiochia]], [[Seleukeia]], [[Filadelfia]] a [[Kayseri|Mazaka]]. V tomto helenistickom období sa v strede Anatólie usadzujú [[Kelti]], ktorí splynuli s gréckym obyvateľstvom. Od tejto doby sa tento kraj nazýva [[Galatia]]. V 2. stor. sa postupne Malá Ázie stáva súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Pergamský kráľ Attalos odkázal Rímu svoju ríšu v závete. Rimania si podrobili aj Seleukovcov, generál [[Pompeius]] aj ostatné územia a [[Sulla]] zničil Pontské kráľovstvo. Slobodná ostala iba [[Kapadócia]], tá však bola ako vazalský štát Ríma. V 1. stor. si cisár [[Tiberius]] povolal kráľa Archelaa do [[Rím]]a a zbavil ho vlády. Od tejto doby je celé územie Anatólie súčasťou Rímskeho impéria.<br/>
V 6. stor. pred Kr. si celú Malú Áziu podmanili [[Peržania]]. Tým sa podarilo ovládnuť aj grécke oblasti, proti nim tu potom vzniklo povstanie [[Maloázijskí Gréci|maloázijských Grékov]], ktoré ale bolo potlačené. Peržania museli uznať nezávislosť Grékov zo západnej Anatólie až potom, čo boli v Grécku porazení. Definitívny koniec perzského panstva nastal až v 4. stor., kedy Perzskú ríšu zničil [[Alexander Veľký]]. Od tejto doby začína trvalý grécky vplyv na všetky oblasti Malej Ázie. Po smrti Alexandra Veľkého sa územie rozdelilo na viacero gréckych kráľovstiev, najvýznamnejšia bola [[Seleukovská ríša]], juh ovládala [[Ptolemaiovská ríša]], na západe sa presadilo [[Pergamon|Pergamonské kráľovstvo]], významná bola aj [[Kapadócia|Kapadócka ríša]] a [[Pontos]]. Vo všetkých územiach, kde nebývali Gréci sa usadilo mnoho gréckych kolonistov, ako aj v nových mestách, tak na vidieku. Grécky vplyv a grécke obyvateľstvo bolo také veľké, že sa už do 1. stor. helenizovalo celé pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa s Grékmi pomiešalo a začalo rozprávať [[Grécke jazyky|grécky]]. V Anatólii vzniklo mnoho veľkých gréckym miest ako napr. Nikomedia, Nikaia, [[Antiochia]], [[Seleukeia]], [[Filadelfia]] a [[Kayseri|Mazaka]]. V tomto helenistickom období sa v strede Anatólie usadzujú [[Kelti]], ktorí splynuli s gréckym obyvateľstvom. Od tejto doby sa tento kraj nazýva [[Galatia]]. V 2. stor. sa postupne Malá Ázie stáva súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Pergamský kráľ Attalos odkázal Rímu svoju ríšu v závete. Rimania si podrobili aj Seleukovcov, generál [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] aj ostatné územia a [[Lucius Cornelius Sulla|Sulla]] zničil Pontské kráľovstvo. Slobodná ostala iba [[Kapadócia]], tá však bola ako vazalský štát Ríma. V 1. stor. si cisár [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberius]] povolal kráľa Archelaa do [[Rím]]a a zbavil ho vlády. Od tejto doby je celé územie Anatólie súčasťou Rímskeho impéria.
 
V Rímskej ríši sa ešte zvýšil grécky vplyv v Malej Ázii. Úradným jazykom východu bola gréčtina. Územie bolo rozdelené na nasledujúce provincie: Asia, Bythinia et Pontus, Lycia et Pamphylia, Galatia, Cilicia, Cappadocia a Syria. V niektorých veľkých mestách sa usadili aj [[Taliani|italskí]] obchodníci. V prvých storočiach sem preniká [[Kresťanstvo|kresťanské učenie]] a práve Anatólia bola jedna z prvých území, kde sa podarilo obrátiť obyvateľov na kresťanstvo. Boli tu však aj silné pohanské kulty, ako kult bohyne [[Kybélé|Kybély]], veľkej matky bohov, alebo kult boha [[Mithra|Mithru]]. V rímskom období zažila Malá Ázia obdobie prosperity a patrila medzi najbohatšie územia ríše. V [[3. storočie|3. stor.]] mnohé mestá Anatólie vyplienili [[Góti]] z [[Krym (polostrov)|Krymu]]u. Na východe polostrova zvádzali Rimania boje s Peržanmi. Od roku [[395]] patrí Anatólia Východorímskej (Byzantskej) ríši.
 
=== Stredovek ===