Io (mytológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „náhľad|''Zeus a Io'', autor: Giovanni Ambrogio Figino (1553–1608) '''Io''' alebo '''Ió''' ({{vjz|grc|''Ἰώ''}}{{--}}''Io'', iný prepis: ''I…“ |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Figino.jpg|náhľad|''Zeus a Io'', autor: Giovanni Ambrogio Figino (1553–1608)]]
'''Io''' alebo '''Ió''' ({{vjz|grc|''Ἰώ''}}{{--}}''Io'', iný prepis: ''
Io bola dcérou [[Inachos (mytológia)|Inacha]], prvého kráľa [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]],<ref name=":2">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=73}}</ref> a [[oceanidy]] [[Melia (manželka Inacha)|Melie]]<ref name=":3">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 2,1,1.</ref> (alebo Laodiky<ref name=":4">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé tetá|rok=1980|strany=227}}</ref>). Bola kňažkou bohyne [[Héra (bohyňa)|Héry]] a zamiloval sa do nej najvyšší boh [[Zeus]]. Aby ju ochránil pred Hérinym hnevom, premenil ju kravu, a keď ho potom pri nej aj tak pristihla, predstieral, že ju dojí. Héra sa však nenechala oklamať. Obratnými rečami ho prinútila, aby jej kravu daroval, že ako poriadna manželka sa o ňu postará a postavila k nej stookého pastiera [[Argos (pastier)|Arga]], aby ju strážil. Na Diov príkaz ho však [[Hermes (boh)|Hermes]] tónmi svojej flauty uspal a odťal mu hlavu.<ref name=":4"/> Héra pozbierala oči svojho služobníka a ozdobila nimi chvost [[Páv korunkatý|páva]], ktorý sa odvtedy stal vtákom zasväteným Argovi.<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=Atlas mytológie|isbn= 80-551-0152-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ikar|rok=2001|strany=67-68}}</ref>
|