Verzia z 16:53, 29. november 2006 upraviť DanB (diskusia \| príspevky) 330 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:53, 29. november 2006 upraviť vrátiť DanB (diskusia \| príspevky) 330 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 7: Z pôvodného [[indoeurópsky prajazyk\|indoeurópskeho prajazyka]] sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zmenili na č ž š pred samohláskami b, i, e, ě. Z predpokladaných praslovanských slov kelo, giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako '''PRVÁ PALATALIZÁCIA''' (prvé zmäkčovanie) Je známa aj: '''DRUHÁ PALATALIZÁCIA''' a '''TRETIA PALATALIZÁCIA'''. Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa '''pomerne dlho rozvíjala''', ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé [[~~dialekty~~dialekt]]z. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny. == Pozri aj ==

Praslovančina: Rozdiel medzi revíziami