Verzia z 19:51, 8. júl 2015 upraviť Kleeblatt187 (diskusia \| príspevky) 184 editací -iw conflict ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:01, 18. apríl 2018 upraviť vrátiť Ciernik M (diskusia \| príspevky) 980 editací rozšírenie stránky Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Defibrilátor''' je lekársky prístroj, používaný na liečbu závažných porúch srdcového rytmu krátkym elektrickým výbojom. Pôvodne sa používal k defibrilácii - liečbe smrteľnej poruchy srdcového rytmu - [[Fibrilácia komôr\|fibrilácie komôr]] (odtiaľ pochádza jeho názov) v rámci [[kardiopulmonálna resuscitácia\|kardiopulmonálnej resuscitácie]]. Princíp liečby elektrickým výbojom spočíva v súčasnej depolarizácii všetkých častí prevodového systému srdca, po ktorom sa môže aktivovať prirodzený udávač srdcového rytmu. Týmto spôsobom je možné previesť aj niektoré iné [[Arytmia\|arytmie]] (poruchy srdcového rytmu) na normálny sínusový rytmus; tento liečebný výkon sa nazýva [[elektrokardioverzia]] a vykonáva sa tiež pomocou defibrilátora, spravidla s automatickou synchronizáciou časovania výboja so srdcovým rytmom. ~~'''Defibrilátor''' je lekársky prístroj používaný pri poruchách [[Srdcový rytmus\|srdcového rytmu]] ako súčasť [[kardiopulmonálna resuscitácia\|kardiopulmonálnej resuscitácie]].~~ [[Obrázok:Defibrillator Monitor.jpg\|thumb\|Prenosný defibrilátor]] == História == ~~== Činnosť defibrilátora ==~~ Experimenty v súvislosti s defibriláciou prebiehali na mnohých pracoviskách a nie je možné všetky obsiahnuť. Uvádza sa, že už v roku 1899 fyziológovia Prevost a Batelli zistili, že dostatočne intenzívny elektrický výboj preruší fibriláciu komôr a potom nastúpi normálny sínusový rytmus. Prvá defibrilácia, ktorá zachránila ľudský život, bola údajne vykonaná chirurgom Claudem S. Beckom v roku 1947. V Sovietskom zväze na defibrilácii pracoval N.L.Gurvič a pod jeho vedením začala v roku 1952 prvá sériová výroba defibrilátorov. Nie je bez zaujímavosti, že prvý československý defibrilátor získal v roku 1958 cenu na výstave Expo 1958 a až potom nasledoval Lown-Berkowitsov defibrilátor v USA. Používanie defibrilácie sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne rozšírilo v súvislosti s rozpoznaním komorovej fibrilácie ako častej bezprostrednej príčiny smrti pacientov s akútnym infarktom myokardu. Ďalší technický vývoj umožnil miniaturizáciu zariadenia a jeho vybavenie EKG monitorom. Poznanie, že pacienti s chorobami srdca často umierajú na náhle fatálne arytmie, viedlo k vývoji implantovateľného kardiovertera-defibrilátora, ktorý bol po prvý raz implantovaný u človeka v roku 1980. Moderné defibrilátory dokážu analyzovať, priebežne kontrolovať činnosť [[Srdce (orgán)\|srdca]] a zhodnotiť potrebu výboja. Defibrilátor sa na telo pacienta pripája pomocou [[Elektróda\|elektród]], ktoré v súčasnosti majú podobu samolepiacich fólií, na ktorých je znázornené presné miesto priloženia na telo pacienta. Použitie defibrilátora je opodstatnené pri život ohrozujúcej poruche srdcového rytmu (''fibrilácii srdcových komôr''). Tieto nepravidelné sťahy srdcového svalu je potrebné pri kardiopulmonálnej resuscitácii obnoviť. Defibrilátor je schopný pomocou elektrického výboja obnoviť správny srdcový rytmus. Elektrický výboj spôsobí prerušenie nekoordinovaných signálov posielaných do srdcového svalu a umožní opätovný návrat do pôvodného rytmu. == ~~Typy~~Technický ~~defibrilátorov~~princíp == Princíp defibrilácie je veľmi jednoduchý. Pôvodne sa vykonávala pripojením nabitého kondenzátora na povrch tela pacienta (zriedkavejšie priamo na povrch srdca, odhaleného pri operácii) pomocou elektród, priložených na oblasť srdcového hrotu a stred hrudníka nad bázou srdca tak, aby bola prúdová hustota v oblasti srdca čo najvyššia. Elektródy mávajú povrch okolo 50 cm2, výboj jednosmerného prúdu intenzity desiatok ampérov v trvaní desiatok milisekúnd bol generovaný nabitým kondenzátorom a tvarovaný sériovo zapojenou indukčnou cievkou. Aplikovaná energia výboja býva regulovateľná v rozsahu od desiatok až po 360 J (joule). Moderné prístroje generujú výboj presne určeného priebehu, spravidla bifázického, ktorý je účinnejší a stačí použiť približne polovičné energie. Pri elektrokardioverzii prístroj dokáže aplikovať výboj synchronizovane so srdcovým rytmom, v čase niekoľkých desiatok milisekúnd po QRS komplexe na EKG, aby nevyvolal fibriláciu komôr. Existujú rôzne typy defibrilátorov. V prípade, ak je predpoklad na výskyt fibrilácie srdcového svalu, existuje možnosť implantovania defibrilátora priamo do tela pacienta (implantovateľný kardioverter - defibrilátor). Niekedy sú kombinované s [[kardiostimulátor\|kardiostimulátorom]]. Okrem lekárskych defibrilátorov, ktorými sú vybavení v [[Nemocnica\|nemocniciach]], existujú aj [[automatický externý defibrilátor\|automatické externé defibrilátory]]. Automatické defibrilátory sa najčastejšie využívajú vo verejných inštitúciách. Automatické defibrilátory, písomnými inštrukciami alebo zvukovými povelmi, informujú používateľov prístroja o spôsobe použitia na záchranu života osoby postihnutej [[Fibrilácia\|fibriláciou]] srdcového svalu. == Druhy defibrilátorov == ~~Základné typy:~~ Existujú rôzne druhy defibrilátorov podľa ich určenia, technických vlastností, spôsobu ovládaniu a uloženia. [[manuálny defibrilátor]] [[poloautomatický defibrilátor]] automatický defibrilátor: [[automatický externý defibrilátor]] (AED) [[implantovaný kardioverter defibrilátor]] (ICD) iné ''Manuálne externé defibrilátory'' sú prístroje, jednorazovo používané pri liečbe elektrokardioverziou alebo na defibriláciou pri kardiopulmonálnej resuscitácii. Spravidla sú vybavené [[Elektrokardiografia\|EKG]] monitorom a tak umožňujú základnú diagnostiku porúch srdcového rytmu aj bez použitia ďalšieho prístroja. Obsluhované sú lekármi alebo vyškolenými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí ich vedia obsluhovať aj rozhodnúť, v akej situácii a akým spôsobom ich treba použiť. ~~== Ošetrovanie detí ==~~ Štandardné defibrilátory sa používajú u detí starších ako 8 rokov. Pre deti vo veku od 1 do 8 rokov sa používajú detské samolepiace vankúšiky alebo detský defibrilátor, ak je k dispozícii. Ak tieto pomôcky nie sú k dispozícii, používa sa štandardný defibrilátor. U detí mladších ako 1 rok sa defibrilátor použiť nemôže.<ref>Príručka prvej pomoci, Vydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2007, ISBN 978-80-8046-358-8, str. 83</ref> ''Nositeľné automatické defibrilátory'' sa občas používajú u pacientov pred implantáciou ICD. ~~== Referencie ==~~ ~~<references />~~ [[Automatizovaný externý defibrilátor\|''Automatizované externé defibrilátory'']] (AED) sú zariadenia, určené na použitie laikmi pri kardiopulmonálnej resuscitácii. Jednoduchými hlasovými pokynmi vedú záchrancu pri používaní, automaticky zistia prítomnosť poruchy srdcového rytmu, vyžadujúcej defibriláciu a aplikujú defibrilačný výboj. [[Implantovaný kardioverter - defibrilátor\|''Implantované kardiovertery - defibrilátory'']] (ICD) sú miniatúrne prístroje, implantované do tela pacientov, ohrozených závaťnými poruchami srdcového rytmu. Okrem funkcie defibrilátora môžu fungovať ako plnohodnotný kardiostimulátor. Sú schopné automaticky rozpoznať závažné poruchy srdcového rytmu a liečiť ich rôznymi režimami [[Kardiostimulácia\|kardiostimulácie]] alebo aplikáciou elektrického výboja - kardioverziou alebo defibriláciou == Použitie == Správne aplikovaný defibrilačný výboj je sprevádzaný kontrakciou všetkých svalov a teda nekontrolovateľným záškubom celého tela, ktorý je pre pacienta pri vedomí nepríjemný (popisovaný ako zásah elektrickým prúdom zo zásuvky). Pri komorovej fibrilácii je pacient v bezvedomí a nepociťuje ho, pri elektrokardioverzii je potrebná krátkodobá ľahká celková [[Anestézia\|anestéza]]. Aplikácia výboja sa vykonáva veľkoplošnými defibrilačnými elektródami, ktoré sú natreté elektricky elektricky vodidým gélom a vybavené izolovanými rukoväťami. Modernejšie prístroje a automatizované externé defibrilátory sú vybavené nalepovacími jednorazovými elektródami. Výboj je aplikovaný tlačítkami na elektródach, na prístroji, alebo automaticky v prípade AED alebo ICD. Počas výboja je potrebné zabezpečiť, aby sa pacienta nikto nedotýkal. Výboj implantovaného kardiovertera/defibrilátora (ICD) je pre pacienta nepríjemný a môže ho pocítiť aj osoba, ktorá sa ho dotýka, prípadne resuscituje. Defibrilačný výboj je pre ňu tiež nepríjemný, ale nie ohrozujúci. Môže ojedinele poškodiť pripojené lekárske prístroje, ale tie moderné sú pred jeho účinkom chránené. Výboje je možné podľa potreby opakovať bez rizika poškodenia pacienta. V prípade resuscitácie treba venovať dbať, aby bola prerušovaná kvôli defibrilácii čo najmenej a na čo najkratší čas. == Perspektíva == Včasná defibrilácia pri kardiopulmonálnej resuscitácii, vykonávanej u pacienta s komorovou fibriláciou, podstatne zvyšuje jeho šance na prežitie. V súčasnosti patrí defibrilátor k resuscitačnému vybaveniu zdravotníckych zariadení a je snaha, aby boli automatizované externé defibrilátory dostupné všade, kde je pravdepodobné, že by mohli byť potrebné a podľa možnosti bol vyškolený dostatočný počet potenciálnych dobrovoľných záchrancov, ktorí ich dokážu použiť bez nadmerného časového oneskorenia. == Zdroje == Defibrillator, External, Manual. World Health Organisation, Medical devices. Online: <nowiki>http://www.who.int/medical_devices/innovation/defibrillator_manual.pdf</nowiki> * Wikiskripta: Elektrická kardioverze. Online: <nowiki>https://www.wikiskripta.eu/w/Elektrick%C3%A1_kardioverze</nowiki> * Shah, Sandy N.: Defibrillation and Cardioversion. Medscape, Dostupné online: <nowiki>https://emedicine.medscape.com/article/80564-overview#a1</nowiki> Aktualizované: 16.4.2016, citované 18.4.2018. * Článok Defibrillation na anglickej verzii Wikipédie * Matchett M. et al.: The implantable cardioverter defibrillator: its history, current psychological impact and future. * Expert Rev Med Devices. 2009, Jan 6 (1), str. 43-50. [[Kategória:Medicínske prístroje]]

Defibrilátor: Rozdiel medzi revíziami