Paschal II.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
na úpravu
doplnený text
Riadok 49:
# [[Patrimonium sancti Petri|Patrimonium]] sv. Petra ostane sv. Stolici.
# Pápež a jeho legáti získajú práva úplnej osobnej bezpečnosti
 
Kráľ dá pápežovi rukojemníka, synovca Fridricha Hohenstaufena , ktorý v deň korunovácie bude vrátený.
 
S touto zmluvou sa odobrali členovia komisie do Sutri. Kráľ sa vyjadril zdržanlivo o investitúre, a povedal že si počká ako sa zachovajú nemeckí preláti. Predpokladal, že keď sa zriekne investitúry, stratí kráľovský vplyv na oslobodenú Cirkev. Cirkevné statky síce rozšíria kráľovský majetok, ale nie je isté čo ďalej. Kráľ bude donútený ich dať svetským veľmožom, čo zväčší ich moc a budú sa proti kráľovi ešte viac vzpierať. Od opátov a biskupov sa nemusí báť toľko protivenstiev, než od svojej vlastnej šľachty. Preto sa rozhodol neriecť sa investitúry. Jeho myšlienka si získala širokú podporu opátov i biskupov, ktorí ako bohatí vazali mohli sa deliť s kniežatami o moc a slávu. Ak by sa presadil pápežov návrh, boli by len jednoduchými biskupmi a opátmi a museli by sa starať len o ľudské duše. Svetskí páni boli tiež proti pápežovmu návrhu, pretože aj oni vykonávali investitúru a chceli si svoj vplyv na duchovenstvo zachovať. Preto cisár prebral rétoriku svojho okolia a neustále hovoril, že Paschal ožobračuje Cirkev. V sobotu 11. februára 1111 sa kráľ utáboril pred rímskymi hradbami pod Monta Mario. Zástupcovia mesta sa dostavili pred kráľom so žiadosťou aby odprisahal mestské štatúty. Kráľ s nevôľou a pohŕdaním prísahu zložil v nemčine, čo hlboko urazilo zástupcov. Keď prišli pápežskí zástupcovia, vymenili si rukojemníkov a kráľ prisahal pápežovi osobnú bezpečnosť a zachovanie cirkevného statku. V nedeľu 12. februára uviedli zástupy ľudu s kvetinami a palmami v rukách, za spevu a slávnostného volania do Leoniny. Pri moste ho spevom vítali rímski Židia a grécki kolonisti. Za bránou stály zástupy duchovenstva a rehoľníkov,za schodmi pred chrámovou bránou očakával kráľa Paschal. Pozdravili sa bozkom. Kráľ nevošiel do chrámu, kým tam nevošli najprv jeho zbrojnoši. Potom prišiel pápež. Obaja si sadli a pred komisiou sa čítali uzavrené zmluvy. Počas čítania pápežského pergamenu sa ozývali hlasité výkriky nespokojnosti.Kráľ sa potom odobral na poradu so svojimi biskupmi a pápež k oltáru sv. Petra, kde mal odslúžiť korunovačnú omšu. Porada trvala dlho a chrámom sa ozýval krik proti pápežovi. Kráľ žiadal korunováciu, ale pápež chcel aby sa najprv zriekol investitúry. Nemci sa pápežovi vyhrážali, kardinálovia ho prosili, aby sa zmluvy odložili na nasledujúci deň. Keď pápež dokončil omšu, zbrojnoši sa zo zmocnili a posadili ho na tribúnu, kde sa mala konať korunovácia. Sv. Norbert, kráľovský kaplán sa vrhol pred pápežom na kolená a s plačom ho prostil aby sa zachránil. Salzburský biskup Konrád kričal na kráľa, že sa dopúšťa strašného zločinu. Na zbrojnošov sa vrhli s dýkami a začala v chráme krvavá bitka.