Praslovančina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
DanB (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Praslovančina''' je [[jazyk|jazyk]], ktorým hovorili predkovia Slovanov. Jazyk sa sformoval pravdepodobne v priebehu prvého tisícročia p.n.l. a neskôr sa z neho postupnou diferenciáciou (niekedy aj integráciou) vyvinuli všetky [[slovanské jazyky]].
 
Jazyk sa sformoval pravdepodobne v priebehu prvého tisícročia pred Kr. a neskôr sa z neho postupnou diferenciáciou (niekedy aj integráciou) vyvinuli všetky [[slovanské jazyky]]. O praslovanskom jazyku neexistujú žiadne doklady, jazyk je iba rekonštruovaný. Praslovanský jazyk patril do satemovej skupiny indoeurópskych jazykov (pozri: [[satemové jazyky|satemové jazyky]]).
 
Z pôvodného [[indoeurópsky prajazyk|indoeurópskeho prajazyka]] sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zmenili na č ž š pred samohláskami b, i, e, ě. Z predpokladaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako '''PRVÁ[[prvá PALATALIZÁCIA'''palatalizácia]] (prvé zmäkčovanie). Je známa aj: '''DRUHÁ[[druhá PALATALIZÁCIA'''palatalizácia]] a '''TRETIA[[tretia PALATALIZÁCIA'''palatalizácia]].
Praslovanský jazyk patril do satemovej skupiny indoeurópskych jazykov
(pozri: [[satemové jazyky|satemové jazyky]]).
 
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť (napríklad) záver, že praslovančina sa '''pomerne dlho rozvíjala''', ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé [[dialekt]]y. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.
Z pôvodného [[indoeurópsky prajazyk|indoeurópskeho prajazyka]] sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zmenili na č ž š pred samohláskami b, i, e, ě. Z predpokladaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako '''PRVÁ PALATALIZÁCIA''' (prvé zmäkčovanie) Je známa aj: '''DRUHÁ PALATALIZÁCIA''' a '''TRETIA PALATALIZÁCIA'''.
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa '''pomerne dlho rozvíjala''', ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé [[dialekt]]y. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.
 
== Pozri aj ==
*[[Staroslovienčina]]
 
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/praslovancina.html}}
 
[[Kategória:Slovanské jazyky]]