Maria Curieová-Skłodowská: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
oprava faktických chýb
Riadok 51:
== Štúdiá na Sorbonne ==
 
V roku [[1891]] Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie [[paríž]]skej [[Sorbonna|Sorbonny]]. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku [[1893]] získala licenciát a začala vedecky pracovať akovo laborantkafyzikálnom vlaboratóriu, priemyselnomktoré laboratóriuviedol Lippmanových[[Gabriel závodovLippmann]]. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku [[1894]].
 
== Rádium a polónium ==
Riadok 59:
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov [[Urán (prvok)|uránovej]] rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.
 
Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika [[André Louis Debierne|Andrého Louisa Debiernea]], ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skororýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu [[polónium|polónia]] a potom omnoho rádioaktívnejšieho [[rádium|rádia]] (prvý gram rádia izolovala zo [[Uraninit|smolinca]] pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade [[atóm]]ových jadier.
 
== Laboratórium vna Sorbonne ==
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Pierrovi miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa [[19. apríl]]a [[1906]] Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa [[13. máj]]a toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku [[1906]] sa Maria stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
 
Riadok 73:
Po vojne Curiová naďalej viedla ''Ústav pre rádium'' v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku [[1932]] s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo [[Varšava|Varšave]]. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curiovej na ústave tiež dva roky študoval [[František Běhounek]] (v rokoch 1920{{--}}1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku [[1925]] Marie Curiová sfárala do bane ''Svornost'' v [[Jáchymov]]e.
 
Marie Curiová zomrela [[4. júl]]a [[1934]] v nemocnicisanatóriu SallanchesSancellemoz neďalekov [[ParížPassy (Haute-Savoie)]]a na [[leukémia|leukémiu]], ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.
 
V roku [[1995]] bola za svoje zásluhy ako prvá žena pochovaná pod kupolou parížskeho [[Panteón (Paríž)|Panteónu]] ako prvá žena za vlastné zásluhy.
 
== Iné projekty ==