|
ťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťv
[[Súbor:0038MAN Poseidon---Zeus.jpg|thumb|Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.)]]
'''Zeus''' (genitív ''Dia'' {{lat|[[Jupiter (boh)|Iuppiter]]}}, [[starogréčtina|gr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ζεύς</span>) je najvyšší zo [[Staroveké Grécko|starogréckych]] [[boh]]ov. Bol synom [[Kronos (mytológia)|Krona]] a [[Rheia (mytológia)|Rheie]]
Podľa gréckej [[Grécka mytológia|mytológie]] bol kráľom bohov, vládcom [[Olymp]]u, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami [[Themis]] (bohyňa poriadku), [[Dika|Diké]] (bohyňa spravodlivosti) a [[Nemezis (mytológia)|Nemesis]] (bohyňa pomsty). Rímania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s [[Tinia|Tiniom]].
Podľa [[Hesiodos|Hésioda]] je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov – olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov [[Titani|Titanov]], vedených Diovým otcom [[Kronos (mytológia)|Kronom]]. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca [[Ouranos|Urana]], prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol vytvorený na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Mal ľudské vlastnosti a aj ľudské slabosti.
==Narodenie a detstvo==
Zeus bol najmladší zo svojich súrodencov. Sestry [[Hestia]], [[Démétér]] a [[Héra (bohyňa)|Héra]], bratia [[Poseidón (boh)|Poseidón]] a [[Hádes (boh)|Hádes]]. [[Kronos (mytológia)|Kronos]] prehltol všetkých jeho súrodencov hneď ako sa narodili, keďže podľa veštby ho mal jeho syn zbaviť vlády nad svetom. Rheia nechcela stratiť posledné dieťa. Na radu svojich rodičov Urana a [[Gaia (mytológia)|Gaie]] odišla na [[Kréta|Krétu]], kde v jaskyni v pohorí [[Dikti|Dikté]] porodila najmladšieho syna Dia. Kronovi dala po pôrode namiesto novorodenca prehltnúť skalu zabalenú v plienke. Na Kréte ho vychovala Gaia. Starali sa oňho [[nymfa (mytológia)|nymfy]]. [[Adamantea]] ho schovala tak že ho zavesila na lano zo stromu a tak bol medzi zemou, nebom a morom a tým pádom bol pre Kronosa neviditeľný, pretože Kronos vládol nad Zemou, Morom a Oblohou. Ďalšia nymfa sa volala [[Cynosura]] a tú potom z vďaky Zeus umiestnil medzi hviezdy. Tretia sa volala [[Melissa]] a tá mu dávala kozie mlieko a med. Koza sa volala [[Amalthea|Amalteie]]. Pred nebezpečenstvom ho strážili horskí démoni Kureti. Zeus bol vychovaný v rodine pastiera keď pastierovi prisľúbil, že jeho ovce sa nestanú obeťami vlkov.
==Zvrhnutie Krona==
Po dosiahnutí dospelosti, Zeus prinútil Kronosa aby vyvrhol jeho súrodencov. Kronos vyvrhol najprv skalu zabalenú do plienky, potom jeho bratov a sestry v opačnom poradí ako boli prehltnutý. Zeus a jeho súrodenci sa potom pustili do boja o vládu nad svetom. Opevnili sa na Olympe. Pridali sa k nim aj niektorí Titani, ako prvý [[Ókeanos]] a jeho dcéra [[Styx]] s deťmi Víťazstvom (Niké), Silou (Kratos), Násilím (Bié) a Žiarlivosťou (Zelos). Zeus oslobodil Kronových bratov a sestry, storukých obrov-Hekatoncheirov a Kyklopov z ich ciel v [[Tartar]]e tak, že zabil ich strážcu [[Kampe]]ho. Ako symbol vďaky mu dali [[Kyklop]]ovia hrom a blesky, ktoré potom Zeus metal na Titanov. Všetci spolu zvrhli Kronosa a ostatných [[Titan (mytológia)|Titanov]] do Tartaru. Jeden z titanov [[Atlas]] bol potrestaný tak že musí držať na svojich pleciach oblohu.
==Zápas Dia s Tyfonom==
[[Gaia]] sa rozhnevala na Dia za to, že tak kruto naložil s jej deťmi Titanmi. Vstúpila do manželstva s Tartarom a priviedla na svet strašnú stohlavú obludu [[Tyfona]]. Tyfon so sto dračími hlavami zaútočil na Olympanov. Zeus na neho vrhal blesky a spálil všetkých sto hláv. Potom Zeus zhodil Tyfonove telo to Tartaru. Ale aj v Tartare Tyfon hrozí všetkému živému. Vyvoláva búrky a výbuchy sopiek. S [[Echidna|Echidnou]] položenou-polohadom splodil strašného dvojhlavého psa Ortha, podsvetného psa [[Kerberos|Kerbera]], [[Lernajská Hydra|Lernajskú Hydru]] a Chiméru.
==Diova vláda==
Bohovia Olympu zvíťazili nad svojimi nepriateľmi Kronom [[Titan (mytológia)|Titanmi]] a [[Gigant (mytológia)|Gigantami]]. Zeus bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Vládu nad svetom si rozdelil so svojimi bratmi Poseidonom a Hadesom ťahaním losov. Diovi pripadlo nebo, Poseidon sa stal vládcom morí, a Hádes vládcom podsvetia. Praveká Zem [[Gaia]] nemohla pripadnúť nikomu, všetci traja jej vládli, podľa svojich schopností. Vzhľadom na to Poseidon mohol triasť zemou a Hádes si privlastnil duše zomrelých. Zeus spočiatku vládol ako tyran a dva razy sa pokúsil vyhubiť ľudsky rod. Prometeus mu to prekazil tak, že umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet. Neskôr, keď si Zeus upevnil svoju moc, prepustil na slobodu svojich nepriateľov. Ostatní bohovia si boli vedomí Diovej sily a preto ho poslúchali. Občas sa ale búrili. Raz ho chceli zvrhnúť z trónu, ale s pomocou storukého obra Briarea sa obránil. Iba jedno povstanie vážne ohrozilo jeho postavenie. Vzbúrili sa proti nemu Giganti, obri zrodení Gaiou z krvi Urana. Zeus ich vzburu s pomocou ostatných bohov a svojho smrteľného syna [[Herakles|Herakla]] potlačili. Zeus nevládol absolutisticky, čím sa líšil od ostatných bohov v iných náboženstvách. Grécki bohovia ale aj ľudia mali svoju vôľu a aj slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, Dia nevynímajúc, vládol osud nad ktorým nikto nič nezmohol. Zeus poznal budúcnosť a naznačoval ju ľudom rôznymi znameniami, prírodnými úkazmi, snami, veštbami (hlavne keď mu priniesli príslušné obete). Dával ľuďom dobro a zlo, tieto dary vyberal podľa vlastného uváženia z dvoch veľkých nádob, ktoré mal vo svojom paláci. Sídlil na Olympe v Tesálii, kde mal veľkolepý palác, ktorý mu postavil jeho syn Hefaistos. Tiež sa rád zdržoval na Krétskom vrchu Ide a na iných vrchoch. Chodil kam sa mu zachcelo na zlatom voze. Bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohli ľudia požiadať kdekoľvek, nielen iba v jeho chráme. Občas prichádzal na svet vo zmenenej podobe. Brať na seba podobu každého človeka, ale aj zvieraťa či prírodného javu bola však výsada každého boha.
==Zeus a Héra==
Jeho manželka bola jeho sestra [[Héra (bohyňa)|Héra]], ochrankyňa rodiny. Ich deti boli [[Ares (boh)|Ares]], [[Hébé]], [[Eileithya]], [[Héfaistos]], [[Angelos]] a [[Eris]]. Zeus bol veľký záletník mal veľa ďalších detí s inými bohyňami ale aj so smrteľnými ženami.
Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom netúžilo a vtedy neváhal premeniť sa na ich manželov na býka, labuť, dážď alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal.
Zo vzťahu s:
* Aegou vznikol [[Aegipan]] kozí muž
* Alkmenou vznikol [[Herakles]]
* Anankou alebo [[Themis|Themidou]] vznikli [[Moira|Moiry]] a [[Hóry]]
* Antiopou vznikli dvojčatá [[Amfióna]] a [[Zeta]]
* Danae vznikol [[Perseus]]
* Demeter vznikli [[Persefona]] a [[Zagreus]]
* Európou vznikol Minoos, Radamantya a Sarpedón
* Eurynome vznikli [[Charitky]]
* Lédou vznikla [[Helena (Sparta)|Helena Spartská]], neskôr Trójska a [[Polydeuces|Polydeuk]]
* [[Léto]]u vznikli [[Apolón]] a [[Artemis (bohyňa)|Artemis]]
* Maiou vznikol [[Hermes (boh)|Hermés]]
* [[Mnemosyne (mytológia)|Mnémosynou]] deväť [[Múza|Múz]]
* Semelou vznikol [[Dionýzos|Dionýsos]]
* Temidou vznikli Hóry a Moiry a Diké
Svoju najmilšiu dcéru [[Aténa (mytológia)|Aténu]] zrodil sám z vlastnej hlavy, odkiaľ mu vyskočila sama v plnej zbroji.
[[Héra (bohyňa)|Héra]] bola veľmi žiarlivá a preto sa Diove deti a milenky stávali predmetom jej hnevu.
== Pozri aj ==
* [[Zoznam postáv gréckej mytológie]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Zeus}}.
{{Grécka mytológia}}
[[Kategória:Grécki bohovia]]
| 