|
}}
<nowiki>;</nowiki> [[Butka|KadiButka]],
{{Audio|Ru-Boris_Nikolayevich_Yeltsin.ogg| }}'''Boris Nikolajevič Jeľcin''' ({{V jazyku|rus|Борис Николаевич Ельцин}}; * [[1. február]] [[1931]], [[Butka]], [[Sverdlovská oblasť]], [[ZSSR]] – † [[23. apríl]] [[2007]], [[Moskva]], [[Rusko]]) bol [[prezident Ruskej federácie|prezidentom Ruskej federácie]] v rokoch [[1991]]–[[1999]].
== Životopis ==
Narodil sa v obci Butka, vo [[Sverdlovská oblasť|Sverdlovskej oblasti]], v rodine rozkulačených sedliakov. Jeho otec Nikolaj bol väznený v [[gulag]]u, matka bola [[krajčír]]ka. Detstvo prežil v meste [[Berezinky]] v [[Permská oblasť|Permskej oblasti]], ešte v detstve prišiel o dva prsty na ruke, keď sa s kamarátmi pokúšal rozobrať [[granát]], ktorý ukradli z vojenského skladu. Napriek problémom so svojím pôvodom dokončil povinnú 10-ročnú školskú dochádzku, pokračoval v štúdiu a v roku [[1955]] [[promócia|promoval]] na [[Uralská technická univerzita|Uralskej technickej univerzite]] v [[Sverdlovsk]]u.
Následne pracoval ako [[inžinier]] v rôznych stavebných závodoch. V roku [[1961]] vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany ZSSR]]. Od roku [[1968]] pracoval v administratíve strany. V roku [[1977]] bol poverený vedením komunistickej strany v Sverdlovsku. Neskôr bol od [[24. decembra]] [[1985]] členom [[politbyro|politbyra]] a zároveň prvým tajomníkom strany v [[Moskva|Moskve]], najmä vďaka podpore [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] a [[Jegor Ligačov|Jegora Ligačova]]. V tomto období si svojimi [[reforma|reformnými]] postojmi získal veľké sympatie [[obyvateľ]]stva (do práce napr. jazdil [[električka|električkou]].) Pre svoje reformné snahy sa dostal do rozporu s Gorbačovom i Ligačovom a
[[11. novembra]] [[1987]] bol odvolaný z funkcie. Už v [[marec|marci]] [[1989]] však bol vo všeobecných [[voľby|voľbách]] zvolený za delegáta za oblasť Moskvy. V [[máj]]i [[1990]] ho vybrali za predsedu [[Prezídium Najvyššieho Sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republika|Prezídia Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky]].
[[10. júla]] [[1990]] na [[XXVIII. zjazd komunistickej strany ZSSR|XXVIII. zjazde]] vystúpil z komunistickej strany. O dva dni neskôr bol zvolený za prezidenta Ruskej republiky. V tom čase však bola celá krajina poznačená rozbrojmi v strane, ako aj občianskymi nepokojmi, v niektorých južných republikách už prebiehala [[občianska vojna]]. Počas pokusu o [[puč]] organizovaného konzervatívnymi členmi strany sa postavil na stranu legitímnej vlády a prispel k porážke pučistov v uliciach Moskvy. Po týchto udalostiach fakticky Gorbačov stratil všetku moc.
[[8. decembra]] [[1991]] sa Jeľcin stretol v [[Belovežský národný park|Belovežskom národnom parku]] s predstaviteľmi [[Ukrajina|Ukrajiny]] vedenými [[Leonid Kravčuk|Leonidom Kravčukom]], a [[Bielorusko|Bieloruska]] vedenými [[Stanislav Šuškievič|Stanislavom Šuškievičom]], ktorí vyhlásili rozpad ZSSR. Krajina prestala oficiálne existovať [[31. decembra]]. Od začiatku roku [[1992]] sa Jeľcin neúspešne pokúsil reformovať [[ekonomika|ekonomiku]], došlo k nekontrolovanej [[privatizácia|privatizácii]], [[liberalizácia]] cien spôsobila ich niekoľkonásobný rast, rovnako vzrástli aj [[daň|dane]]. Krajina sa dostala do [[hospodárska kríza|hospodárskej krízy]].
Jeľcin sa postupne dostal do rozporu s [[parlament]]om, ktorý bol volený ešte pred rozpadom ZSSR v roku [[1990]]. V [[december|decembri]] [[1992]] vetoval 7. zjazd ľudových zástupcov kandidatúru [[Jegor Gajdar|Jegora Gajdara]] na post predsedu vlády, ktorú inicioval práve Jeľcin. Konflikt s parlamentom, na ktorého čele stál jeho odporca [[Ruslan Chasbulatov]], vyvrcholil po tom, ako [[20. marca]] [[1993]] Jeľcin v televízii oznámil, že hodlá prevziať vyššie právomoci, aby mohol realizovať svoj reformný program. Narýchlo zvolaný 9. zjazd ľudových zástupcov obvinil Jeľcina z porušenia [[ústava|ústavy]]. Ten však mal veľkú dôveru obyvateľstva a podporu zahraničných politikov.
Jeľcin [[21. augusta]] [[1993]] rozpustil dekrétom [[Najvyšší soviet]] a [[Zjazd ľudových zástupcov]]. Tento [[dekrét]], ktorý odporoval ruskej ústave z roku [[1978]], zaistil prechodné obdobie do nových parlamentných volieb a do [[referendum|referenda]] o novej ústave. Dekrét však spôsobil ústavnú krízu, [[viceprezident]] Ruckoj a podpredseda vlády boli odvolaní pre údajnú [[korupcia|korupciu]]. Ich prívrženci sa zabarikádovali v budove ruského parlamentu ([[Biely dom (Moskva)|Bielom dome]]). Najvyšší Soviet následne odvolal Jeľcina pre porušenie ústavy, ale ten si udržal moc vďaka vojenským jednotkám. V Moskve došlo k ozbrojeným zrážkam, pri ktorých bolo zabitých asi 187 ľudí.
Nové voľby do parlamentu - [[Duma|Dumy]] sa nakoniec uskutočnili v [[december|decembri]] [[1994]]. Vo voľbách dobre obstáli nielen komunisti ale aj pravicová [[Liberálnodemokratická strana]] [[Vladimir Žirinovskij|Vladimira Žirinovského]], Jeľcinova Ruská voľba naopak nebola úspešná. V tej istej dobe však obyvatelia krajiny v referende zmenili ústavu, ktorá posilnila právomoci prezidenta. Ten získal právo menovať členov vlády, odvolávať predsedu vlády a v niektorých prípadoch dokonca i rozpustiť Dumu.
Počas jeho prvého prezidentského obdobia sa sovietske vojská definitívne stiahli z bývalého [[Československo|Československa]] a z ďalších krajín Európy. Zjednotené [[Nemecko]] dosiahlo plnú suverenitu, tri bývalé sovietske republiky dostali pozvanie stať sa členmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[Európska únia|Európskej únie]]. Rusko sa pridružilo k skupine siedmich, vtedy najvplyvnejších štátov sveta [[G7]]. V [[december|decembri]] [[1994]] vydal rozkaz na [[Vojna v Čečensku|inváziu do Čečenska]] pokúšajúceho sa o osamostatnenie od Ruska. V [[región]]e sa rozpútala dlhodobá [[vojna]].
Po druhých voľbách v roku [[1996]] začali Jeľcina prenasledovať choroby spôsobené aj jeho [[alkoholizmus|alkoholizmom]]. Absolvoval niekoľko [[operácia|operácií]] [[srdce|srdca]].
V roku [[1998]] sa Rusko dostalo do výraznej ekonomickej krízy, spôsobenej veľkým zadlžením krajiny. Panika na finančných trhoch mala za následok kolaps [[Ruský rubeľ|ruského rubľa]] a výrazne sa dotkla životnej úrovne všetkých Rusov.
[[9. august]]a [[1999]] zosadil Jeľcin z funkcie predsedu vlády [[Sergej Stepašin|Sergeja Stepašina]] a už štvrtýkrát odvolal celú vládu. Na miesto Stepašina dosadil [[Vladimir Putin|Vladimira Putina]], ktorý nebol v tej dobe veľmi známou politickou osobnosťou. Neskôr Jeľcin oznámil, že by Putina rád videl ako svojho nástupcu. [[31. december|31. decembra]] [[1999]] po výraznom poklese politických [[preferencie|preferencií]] a zdravotných problémoch rezignoval. Podľa ruskej ústavy sa stal novým prezidentom vtedajší predseda vlády, ktorým bol [[Vladimir Putin]]. Ďalšie voľby sa konali až na [[26. marec|26. marca]] [[2000]].
[[Súbor:Funeral of Boris Yeltsin-23.jpg|thumb|Štátnici na pohrebnom obrade<br /> ([[Bill Clinton|Clinton]], [[Vladimir Putin|Putin]], [[George H. W. Bush|Bush]], manželka)]]
Boris Jeľcin zomrel v pondelok [[23. apríl]]a [[2007]] na zlyhanie srdca.
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Boris Yeltsin}}
{{Prezidenti Ruska}}
{{DEFAULTSORT:Jeľcin, Boris Nikolajevič}}
| 