Žulová: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 225 bajtov ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč (Data:Danny B., skript:Amir); kozmetické zmeny)
 
Mesto Žulová leží 15 [[kilometer|km]] severozápadne od [[Jeseník]]a, 56 km [[sever]]ne od [[Šumperk]]a a asi 16 km juhovýchodne od [[česko]]-[[Poľsko|poľského]] [[hraničný prechod|hraničného prechodu]] [[Javorník (okres Jeseník)|Bílý Potok/Paczków]]. Susedí na severe s obcou [[Kobylá nad Vidnavkou]], na západe s obcami [[Vlčice (okres Jeseník)|Vlčice]] a [[Skorošice]], na juhu s obcou [[Vápenná]] a na východe s obcou [[Černá Voda]]. Od okresného mesta [[Jeseník]] je vzdialené 12 km a od krajského mesta [[Olomouc]] 112 km.
 
GeomorfologickýGeomorfologicky patrí Žulová k provincii [[Česká vysočina]], subprovincii [[Krkonošsko-jesenická subprovincia|krkonošsko-jesenickej (sudetskej)]]: na rozhraní oblasti [[Krkonošsko-jesenické podhorie|Krkonošsko-jesenické (Sudetské) podhorie]] (geomorfologické celky [[Vidnavská nížina]] a [[Žulovská pahorkatina]]), ku ktorej patrí stred, sever a východ mesta, a oblasti [[Jesenická oblasť|jesenickej (východosudetskej)]] (geomorfologický celok [[Rychlebské hory]], podcelok [[Hornolipovská hornatina]]), ktorá zaberá juhovýchodný okraj územia mesta. Povrch mesta je veľmi členitý, najnižšie položená je časť okolo námestia (asi len 290 m), najvyšším bodom je ''Boží hora'' (575 m n. m.), ďalej napr. ''Hadí vrch'' (475 m n. m.), ''Borový vrch'' (488 m n. m.), ''Kaní hora'' (476 m n. m.).
 
Územie Žulovej patrí do povodia [[Odra|Odry]], resp. [[Kladská Nisa|Kladskej Nisy]]. Mestom preteká severným smerom riečka [[Vidnavka]], do ktorej sa pod bývalým hradom Frýdberkom zľava vlieva ''Stříbrný potok'' (predtým tiež ''Šlepná''). V časti [[Tomíkovice]] Vidnavku súbežne sleduje o niečo severnejší ''Skorošický potok''. Pri Dolnom dvore na východe katastra pramení ''Plavný potok'', ktorý napája ''Velký rybník'' (11 ha, najväčší rybník na Jesenicku). Južným cípom katastra preteká rovnako ''Černý potok'' pokračujúci do [[Černá Voda|Černej Vody]]. Je tu rovnako rada zatopených lomov.
Predpokladá sa, že na území Žulovej existovala dedina ''Sestrechovice'' (''Sestreccovici'') zmieňovaná v tzv. ''Liber fundationis'' vratislavských biskupov z doby okolo roku 1300, pri ktorej vtedy rytier Jan z Wüstehube postavil hrad [[Frýdberk]] (''Vridebergk''). Rytieri Wüstehubovci ovládali v tom čase značnú časť česko-moravsko-sliezského pomedzia a patrili k obávaným plieničom okolitých majetkov, najmä cirkevných. Niekedy pred rokom [[1340]] získali hrad Haugvicovci, rovnako obávaní plienči, od ktorých ho nakoniec roku [[1358]] kúpil vratislavský biskup [[Přeclav z Pohořelé]]. Vtedy k hradu patrilo rozsiahle panstvo, ku ktorému patrili [[Skorošice]], [[Tomíkovice]], [[Horní Heřmanice (Bernartice)|Heřmanice]], [[Travná (Javorník)|Travná]], Vilémovice (zrejme dnešné [[Nové Vilémovice]], ale možno tiež Staré Vilémovice, ''Alt-Wilmsdorf'', dnes [[Wilamowa]]), Schwammelwitz (dnes [[Trzeboszowice]]), Mösen (dnes [[Meszno]]), Kaindorf (dnes [[Kijów]]) a Markersdorf (dnes [[Łączki]]). Strediskom biskupského panstva zostala Žulová až do konca patrimoniálnej správy roku [[1850]].
 
Dedina Sestrechovice sa už ale nepripomína - len roku [[1358]] slobodný dvor Strakkenhain, snáď jej nástupca. Osada pri hrade sa nazývala po ňom ''Frýdberk'' a roku [[1358]] sa uvádza ako mestečko (''oppidum''), aj keď jeho hospodársky význam zostával omedzenýobmedzený. Roku [[1377]] je vo Frýdberku po prvýkrát zmieňované dedičné fojtstvo, s pomerne malým majetkom aj rozsahom práv. O tom, či boli hrad a mestečko priamo poškodené za [[husitstvo|husitských vojen]], niesunie sú priame správy. V každom prípade sa však vojenské konflikty 15. storočia a doba zástavy hradu a panstva (1449-1534) nepriaznivo odrazili na prosperite mestečka. Napriek tomu sa tu v 15. storočí zmieňujú dve sklárne a ťažba [[striebro|striebra]]. Až druhá polovica 16. storočia znamenala nový rozvoj Jesenicka - boli obnovované zaniknuté dediny a zakladané nové osady a panské dvory (pri Žulovej vznikol nový tzv. Dolní dvůr roku [[1594]]) a biskup Martin Gerstmann vykonal rovnako renesančnú rekonštrukciu hradu.
 
Rozvoj mestečka bol však zastavený [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnou vojnou]]. Hrad bol dobytý a zbúraný švédskym a poľským vojskom roku [[1639]], mestečko poničené hlavne v ďalšom ťažení Švédov roku [[1642]]. Hradné budovy slúžili doposiaľ ako správne stredisko biskupského panstva, obranný význam však stratili a od počiatku 18. storočia boli využité ako panský pivovar.
 
=== 19. a začiatok 20. storočia ===
Povýšenie na mesto prinútilo novo vzniknutú samosprávu pracovať na jeho vonkajšom vzhľade: roku 1804 bolo upravené námestie a odstránené z neho dvory a chlievy. Bolo ale tiež treba zriadiť ďalšie dve inštitúcie, ktoré Žulovej dosiaľ chýbali: školu a farnosť. Škola vznikla z biskupského nariadenia roku [[1801]]. Miesto pre stavbu kostola sa hľadalo dlhší čas, až roku [[1805]] venoval biskup mestu bývalý hrad a budovy pivovaru boli v rokoch [[1809]]-[[1810]] prestavané na kostol sv. Jozefa. Pri ňom bola roku [[1813]] založená miestna duchovná správa, najprv len [[lokálna kurácia]], ktorá bola roku [[1870]] povýšená na faru. Do tej doby patrila Žulová k fare v [[Skorošice|Skorošiciach]] a v meste žiadny kostol nebol, len mariánska pútnická kaplnka na Božej hore postavená v rokoch [[1712]]-[[1713]]. Tá síce za [[Jozef II.|Jozefa II.]] ([[1784]]) unikla zrušeniu, ale uctievaný obraz Panny Márie musel byť predaný farskému kostolu v Skorošiciach, kde roku [[1833]] podľahol požiaru. Ani mesto neuniklo pohromám: povodni roku [[1829]], epidémii [[cholera|cholery]] roku [[1832]] a požiaru roku [[1843]].
 
[[Súbor:Zulova radnice.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná budova radnice na námestí v Žulovej]]
Po zrušení patrimoniálnej správy sa usilovala Žulová o to, stať sa sídlom [[súdny okres|súdneho okresu]]. Súdny okres však bol nakoniec zriadený vo väčšej [[Vidnava|Vidnave]]. Od roku [[1905]] sa však v Žulovej konali pravidelné zasadania vidnavského okresného súdu.
 
V 19. storočí sa mesto Žulová stalo strediskom ťažby a spracovania kameňa, hlavne [[žula|žuly]]. Prvé kamenárske dielne - Schönova, Thienelova a Linkeho - existovali od roku [[1840]]. Hlavná priemyslová etapa rozvoja ťažby potom začala v 70. a 80. rokoch 19. storočia. Roku [[1880]] založil v Žulovej tunajší rodák Hermann Franke (1856-1920) firmu ''Hermann Franke-Prießnitz'', ktorá sa stala najväčšou kamenárskou firmou na Jesenicku a zamestnávala cez 500 robotníkov v lomoch a kamenárskych závodoch v Žulovej aj okolitých obciach. Ďalšou veľkou firmou v meste bol podnik Alberta Förstera (1832-1908), z ktorého iniciatívy bola v Žulovej roku [[1886]] založená odborná škola pre spracovanie kameňa, ktorá získala sebe aj mestu vynikajúcu povesť. Sídlila najprv v priestoroch venovaných svojim zakladateľom, až roku [[1909]] získala nové reprezentatívne budovy.
 
V rokoch [[1878]]-[[1880]] bola doterajšia drevená pútnická kaplnka na Božej hore nahradená novostavbou gotického kostola. Boží hora bola obľúbeným pútnickým miestom často navštevovaným vratislavskými biskupmi aj prominentnými hosťami (básnik Josef von Eichendorff, saská kráľovná Karola). Roku 1905 bola pre pútnikov pri kostole postavená (dnes zaniknutá) chata "Jiřího dům", pomenovaná podľa kardinála Georga Koppa.
 
Pre hospodárstvo mesta malo veľký význam zavedenie železničného spojenia (trať [[Lipová-lázně|Dolní Lipová]]-[[Bernartice (okres Jeseník)|Bernartice]] [[1886]]). V roku [[1917]] vybudovaná vlečka k lomom pod vrchom Vycpálek (nem. ''Haspelberg'') a do [[Černá Voda|Černej Vody]] mala pôvodne viesť ďalej do [[Velké Kunětice|Velkých Kunětic]] a [[Písečná (okres Jeseník)|Písečnej]].
 
=== Po roku 1918 ===
V medzivojnovom období bolo obyvateľstvo Žulovej, ktorého významnú súčasť tvorili robotníci, najprv naklonené predovšetkým [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|sociálnej demokracii]], od [[Veľká hospodárska kríza|Veľkej hospodárskej krízy]] sa však nacionálne radikalizovalo. Celé Javornicko a Vidnavsko bolo obsadené [[Freikorps]]om už [[22. septembra]] [[1938]], ešte pred podpísaním [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], a aj v Žulovej vtedy došlo k zrážkam so [[Stráž obrany štátu|Strážou obrany štátu]]. Samotná Žulová však zostala pod kontrolou československého vojska až do obsadenia nemeckou armádou [[6. októbra]]. Väčšina českých obyvateľov z mesta odišla a bola zrušená aj česká menšinová škola, založená roku [[1926]].
 
Za II. svetovej vojny pracovali v žulovských závodoch a lomoch vojnoví zajatci. Od začiatku roku [[1945]] zažila Žulová vedľa [[pochod smrti|pochodov smrti]] tiež príliv utečencov z území obsadzovaných sovietskymi vojskami. Orgány [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] naliehali na najskôr na odpor za každú cenu (v Žulovej bol organizovaný oddiel [[Volkssturm]]u, ktorý však nikdy nebol nasadený) a potom na evakuáciu a ničenie infraštruktúry, čomu však miestna samospráva zabránila. Obsadenie Žulovej teda prebehlo vcelku kľudnepokojne. Pripravovaná jednotka [[Werwolf]]u však bola zlikvidovaná.
 
Od júna [[1945]] do konca roku [[1946]] bolo nemecké obyvateľstvo na základe [[Postupimská dohoda|Postupimskej dohody]] postupne odsunuté. Po - relatívne úspešnom - dosídlení mesta novými obyvateľmi došlo tiež k zmene názvu z doterajšieho "Frýdberk" na umelo vytvorené české "Žulová", odkazujúcemu na tradičné hlavné odvetvie miestného priemyslu. K tomuto kroku, konkrétne na Jesenicku veľmi rozšírenému, došlo k [[5. február]]u [[1948]] (v tom čase získali v okolí nové meno vytvorené rovnakým spôsobom tiež [[Vápenná]], [[Písečná (okres Jeseník)]] a [[Uhelná]]).
 
V roku [[1949]] bol zo zabavených majetkov vratislavského arcibiskupstva vytvorený Štátny statok Žulová, ktorý bol o dva roky neskôr zlúčený so Štátnym statkom [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]], v roku [[1961]] však opäť osamostatnený. Roku [[1949]] bola rovnako obnovená tunajšia kamenárska škola, od roku [[1951]] učilište.
 
V rokoch [[1960]] - [[1989]] dochádzalo v Žulovej k výstavbe panelových bytoviek a objektov, tzv. „občianskej vybavenosti“, čo sa ale neblaho premietlo hlavne do vzhľadu námestia. K [[1. január]]u [[1976]] boli k Žulovej v rámci integrácie obcí pripojené [[Kobylá nad Vidnavkou]] a [[Skorošice]]. K ich osamostatneniu došlo k [[23. november|23. novembru]] [[1990]] (Skorošice) a [[1. január]]u [[2001]] (Kobylá). Pri Žulovej však zostali [[Tomíkovice]], pôvodne pričlenené ako osada Skorošic.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
}}</ref>:
 
''Celé mesto Žulová (tjt. j. vrátane Tomíkovic)''
{|class="wikitable"
! Rok !! 1869 !! 1880 !! 1890 !! 1900 !! 1910 !! 1921 !! 1930 !! 1939 !! 1947 !! 1950 !! 1961 !! 1970 !! 1980 !! 1991 !! 2001
|}
<references group="p " />
V meste Žulová je evidovaných 364 adries : 352 [[označovanie domov|čísiel popisných]] (trvalé objekty) a 12 [[označovanie domov|čísiel evidenčných]] (dočasné či rekreačné objekty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=
http://aplikace.mvcr.cz/adresa/m/zulov/index.html|dátum vydania=2010-01-12|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=}}</ref> Pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] roku 2001 tu bolo napočítaných 299 domov, z toho 272 trvale obývaných.
 
|}
<references group="p " />
V samotnej Žulovej je evidovaných 280 adries : 276 [[označovanie domov|čísel popisných]] (trvalé objekty) a 4 [[označovanie domov|čísla evidenčné]] (dočasné či rekreačné objekty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=
http://aplikace.mvcr.cz/adresa/m/zulov/zulov.html|dátum vydania=2010-01-12|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=}}</ref> Pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] roku 2001 tu bolo napočítaných 229 domov, z toho 210 trvale obývaných.
 
 
== Doprava ==
Žulovou vedie regionálna železničná trať č. 295 ([[železničná trať Lipová Lázně - Javorník ve Slezsku|železničná trať Lipová Lázně]] – [[železničná trať Lipová Lázně - Javorník ve Slezsku|Javorník ve Slezsku]]). Na území mesta je zastávka tejto trati s názvom „Tomíkovice“ a stanica s názvom „Žulová“. Prevádzka na trati je relatívne hustá, tvorí ho asi 11 párov vlakov.
 
Mestom prechádzajú:
* niekoľko ciest III. triedy, napr. cesta na Nýznerov a [[Skorošice]] a cesta zo Skorošic cez [[Tomíkovice]] smerom na [[Kobylá nad Vidnavkou|Kobylu nad Vidnavkou]] s odbočkou na [[Buková (Bernartice)|Bukovú]].
 
Veľmi významná je tiež doprava [[autobus]]ová. Mestom prechádzajú miestne linky [[Jeseník]]-[[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]]-[[Bílá Voda]], [[Jeseník]]-Žulová-[[Bernartice (okres Jeseník)|Bernartice]]-Javorník – Javorník, [[Jeseník]]-[[Vidnava]] a [[Jeseník]]-[[Písečná (okres Jeseník)|Písečná]]-[[Černá Voda]]-Žulová. Spojenie do okresného mesta tak vcez pracovné dni zaisťuje až 25 párov spojov.
[[Súbor:Zulova oldstreet.JPG|náhľad|Zachovalá rada starých remeselnických domov pri Mariánskom námestí v Žulovej]]
 
=== Kultúrne pamiatky ===
[[Súbor:Žulová - kostel svatého Josefa.JPG|náhľad|Kostol svätého Jozefa]]
* Rímskokatolícky farský kostol svätého Jozefa, postavený v rokoch [[1809]]-[[1810]] s využitím časti budov gotického hradu [[Frýdberk]] - z hradu sa zachovala zďaleka viditeľná veža (bergfríd) slúžiaca ako kostolná veža a ďalej kusy opevnenia ([[kultúrna pamiatka]])<ref>http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=6</ref>
* Žulový [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|stĺp so sochou Panny Márie]] z roku [[1898]] na mieste bývalého dreveného, na Mariánskom námestí
* [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Stĺp so sochou Panny Márie]] z roku [[1777]], renovovaný roku [[1899]]
* Kamenný most z roku [[1846]]. Pri ňom sa nachádzala pamiatkovo chránená socha svätého Jána Nepomuckého z roku [[1717]], dnes ztratená
* Novogotická kaplnka na Božej hore - pôvodná kaplnka bola vystavaná už v roku 1713, v roku 1864 bola ale značne poničenázničená neznámym vandalom a preto musela byť znovu vystavená v rokoch 1878-1886<ref>http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=426</ref>
[[Súbor:Zulova bozihora.JPG|náhľad|Boží hora ''(525 m)'' s novogotickou kaplnkou ''(priblížené)'']]
 
=== Prírodné pamiatky ===
* [[Národná prírodná pamiatka]] [[NPP Borový|Borový]] - Skalyskaly a skalky budované [[granodiorit]]mi s výraznou blokovitou odlučnosťou, mineralogická lokalita
 
== Turistický ruch ==
Okolie Žulovej je turisticky veľmi atraktívne. Mesto možno využiť ako východzí bod výletov do [[Rychlebské hory|Rychlebských hôr]], k [[Nýznerovské vodopády|Nýznerovským vodopádom]], k [[Jaskyne Na Pomezí|jaskyniam Na Pomezí]] v Lipovej, do kúpeľov [[Jeseník]] alebo do [[Vidnava|Vidnavy]]. Mestom prechádza červená [[turistická trasa]] Javorník - Jeseník a modrá trasa Horní Lipová - Nýznerovské vodopády - Žulová - Černá Voda.
 
Z prírodných zaujímavostí menujme najmä vyššie zmienené [[Nýznerovské vodopády]] na Stříbrném potoku, početné kameňolomy v okolí mestečka, alebo tzv. [[Venušiny misky]] pri ceste na Vidnavu.
 
== Služby ==
V meste sídli miestna [[knižnica]]. V prevádzke je zdravotné stredisko. DostačujúcaDostatočná je možnosť nákupov - od predajní potravín (najväčšia je samoobsluha JEDNOTY na námestí) cez mäsiarstvo a zeleninárstvo, až po drogérie a obchody s textilom. Ďalej je tu možnosť navštívenia manikúry, pedikúry, kaderníctva, solária alebo kozmetiky, alebo si môžu turisti zájsť do niektorého baru.
 
== Školstvo ==
V meste sa nachádza materská škola a základná škola nižšieho aj vyššieho stupňa (1.-9. ročník)<ref>http://www.zszulova.cz/</ref>.
 
== Referencie ==
Anonymný používateľ